29.11.2024 (SITA.sk) – Trest povinnej práce môže prevychovať viac ako väzenie. Problémom je však jeho aplikovanie v praxi, pretože je málo poskytovateľov práce pre výkon trestu. Informovala o tom hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Miriama Gašparíková.
Rezort spravodlivosti aktuálne pracuje na tom, aby súdy mohli tento trest ukladať častejšie ako doteraz, pretože nielen represívna funkcia potrestania páchateľa, ale najmä jeho prevýchova a šanca viesť riadny život je to, čo trest povinnej práce prináša.
Ministerstvo vysvetlilo, že jeho ukladaniu bránili viaceré prekážky, ako napríklad nedostatok poskytovateľov, príliš veľká byrokracia či legislatíva nekorešpondujúca s aplikačnou praxou.
Zmena podmienok ukladania trestu
Ako rezort pripomenul, tento druh trestu sa do slovenského právneho systému ukotvil v roku 2005. Jeho bližšia úprava sa dá nájsť v zákone o výkone trestu povinnej práce a zákone o službách zamestnanosti.
Novelizácia trestných kódexov z augusta 2024 však priniesla zmenu podmienok ukladania trestu. Upustilo sa od povinnosti súdu vyžadovať súhlas páchateľa trestného činu s jeho uložením. Ministerstvo priblížilo, že ide o alternatívny druh trestu, ktorý možno uložiť iba za prečin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
„Trest povinnej práce predstavuje alternatívu v prípadoch, keď páchateľ nie je nebezpečný a skutok nie je spoločensky závažným trestným činom. Najčastejšie boli takto potrestaní páchatelia za drobné krádeže, ale aj zanedbanie povinnej výživy či ohrozovanie mravnej výchovy mládeže,“ vysvetlil generálny riaditeľ Sekcie restoratívnej a alternatívnej justície Daniel Petričko.
Odsúdený nie je obmedzený na osobnej slobode
Pri výkone tohto trestu nie je odsúdený obmedzený na osobnej slobode, čím sa zachovajú rodinné väzby bez zhoršenia sociálnej situácie odsúdeného a jeho najbližších. Petričko doplnil, že benefitom tohto trestu je aj prehĺbenie pracovných návykov, aby sa odsúdený dokázal v budúcnosti lepšie zamestnať a zvykol si na systém práce.
„V neposlednom rade, čo nám ukázala aj prax, nájsť si eventuálne zamestnanie možno aj u poskytovateľa trestu povinnej práce,“ dodal Petričko, ktorý sa sám ako sudca stretol s prípadmi, keď odsúdení nemali prakticky žiadne pracovné návyky.
Práce majú verejnoprospešný charakter
Práce pri tomto treste majú verejnoprospešný charakter. Ide napríklad o upratovanie verejných priestranstiev, triedenie odpadu či iné podporné práce. Najčastejšie sú nízkozárobkové a náročnejšie obsaditeľné druhy prác, ktoré sú však veľmi potrebné.
„Môžu mať popri sankčnom charaktere aj istú podobu ,zahanbenia´, aby odsúdený skutočne vnímal dopad svojho protiprávneho konania,“ podotklo ministerstvo s tým, že náklady spojené s výkonom trestu znáša odsúdený sám. Zákon každopádne ráta aj s prípadmi, keď odsúdený nevykoná tieto práce v určenom rozsahu alebo neplní povinnosti či obmedzenia a nevedie riadny život.
„Dôsledkom toho môže byť premena trestu povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi súd jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody,“ informoval rezort spravodlivosti.
Problémom je aplikačná prax
Problémom pri uplatňovaní tohto trestu je však jeho aplikačná prax, ktorá naráža na nízky počet poskytovateľ práce na výkon trestu. Ide o jeden z najčastejších problémov pri jeho ukladaní. Ďalším dôvodom sú aj nevyhovujúce podmienky na strane poskytovateľov práce.
„V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na dopad reformy súdnej mapy, ktorá v prípadoch zlúčených súdov skomplikovala pružnosť už tak zdĺhavých procesov spojených s nariaďovaním tohto trestu. Zásadným je aj problém spojený s nízkym počtom probačných a mediačných úradníkov. Tí prejednávajú podmienky výkonu tohto trestu a zabezpečujú jeho evidenciu, dohľad a dozor nad ním,“ priblížilo ministerstvo.
Podľa štatistík však počet uložených trestov povinnej práce postupne rastie. Výnimkou bolo obdobie pandémie COVID-19 v roku 2021, keď počet trestov klesol pod tisíc. Petričko však upozornil, že mnohé z trestov boli vykonávané len formálne a v rámci krajov dochádza k pomerne veľkým odchýlkam, čo sa týka ukladania i vykonávania trestu.
Rezort spravodlivosti pracuje na zlepšení podmienok
Rezort spravodlivosti aktuálne pracuje na zlepšení podmienok a možností využitia ukladania trestu povinnej práce. Urobiť tak chce nielen navyšovaním počtu probačných a mediačných úradníkov, ale aj optimalizovaním administratívnej záťaže a procesov ukladania trestu.
„V aktuálnom období prebiehajú kroky smerujúce k odbremeneniu úkonov sudcu pri nariaďovaní tohto trestu. Taktiež máme záujem o navýšenie počtu poskytovateľov práce o cirkevné spolky či občianske združenia,“ dodal Petričko s tým, že sa uvažuje o rozšírení možností ukladania týchto trestov v priestupkovom konaní tak, aby páchatelia pocítili reálnosť sankcie a možnosť ich prevýchovy aj pri menej závažnej protiprávnej činnosti.
Prínos trestu povinnej práce
Na prínos takéhoto trestania páchateľov už v minulosti poukazoval aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). Ako vysvetlil, pre bohatších ľudí je ďaleko ponižujúcejší trest povinnej práce než väzenie.
„Alternatívne tresty sú liekom na kriminalitu a štát sa okrem iného zbaví financovania týchto väzňov. A možno tak dospejeme rýchlejšie aj k prevýchove a ten človek už nebude ďalej páchať trestnú činnosť. Kľúčové však je, že poškodený bude mať nahradenú škodu,“ uzavrel Susko.
Viac k témam: alternatívne tresty, Minister spravodlivosti SR, Trest povinnej práce
Zdroj: SITA.sk – Trest povinnej práce môže prevychovať viac ako väzenie, problémom je však jeho uplatnenie v praxi © SITA Všetky práva vyhradené.
