Šarišský hrad
Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Erik Adamčiak
Na vyvýšenine sopečného pôvodu nad obcou Veľký Šariš sa rozkladajú sutiny jedného z najväčších hradov na Slovensku – Šarišského hradu.
Pohodlný výstup náučným chodníkom s pútavými informačnými panelmi venovanými faune, flóre, geológii i histórii hradného vrchu, hravo zvládnu i menej zdatní turisti. Štedrou odmenou je parádny výhľad na Šarišské podolie a pohoria Čergov a Stráže.
A ešte jedna zaujímavosť. Okolie Prešova má spomedzi krajských miest vo svojom okolí najviac hradných zrúcanín. Okrem Šarišského hradu sa oplatí spraviť si výlet aj na Kapušiansky, Obišovský, Zbojnícky či Lipovský hrad, hrad Šebeš alebo Hanigovský hrad.
Solivar v Prešove
Prešovský solivar, súbor unikátnych historických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádza zo 17. storočia a na Slovensku nemá obdobu. Nečudo, že patrí k našim najvýznamnejším technickým pamiatkam.
V jeho areáli možno vidieť šachtu Leopold, varňu, hutu, kováčske dielne, sklad soli či banícku klopačku – jednu z posledných piatich na Slovensku. Prešovský solivar dnes spravuje Slovenské technické múzeum, ktoré tu zriadilo pútavú expozíciu zoznamujúcu návštevníkov s dejinami ťažby a výroby soli v solivare.
Prešovská kalvária
Prešovská kalvária – v minulosti považovaná za druhú najkrajšiu v celom Uhorsku (hneď po banskoštiavnickej) – sa nachádza v príjemnom prostredí nevysokého vŕšku na západnom okraji mesta. Tvorí ju súbor ozdobných kaplniek krížovej cesty a kostolíka sv. Kríža.
Z vrcholu kalvárskeho kopca sa naskytá krásny výhľad na Prešov a jeho okolie. Pri kalvárii sa nachádza cintorín s niekoľkými zaujímavými umelecky hodnotnými kryptami bohatých šľachticov a mešťanov.
Synagóga v Prešove
Ortodoxná synagóga na Okružnej ulici v Prešove bola postavená koncom 19. storočia v neorománsko-maurskom štýle. Jej pomerne strohé vonkajšie fasády ukrývajú doslova poklad slovenskej synagogálnej architektúry, tunajšie bohato zdobené interiéry s plne zachovaným inventárom patria k tomu najatraktívnejšiemu, čo sa zo židovského kultúrneho dedičstva dochovalo.
Synagóga v Prešove sa dodnes využíva ako modlitebňa. Popri tom funguje i ako múzeum – nachádza sa tu stála expozícia Múzea židovskej kultúry, ktorá návštevníkom predstavuje tzv. Barkányovu zbierku judaík.
Opálové bane v Dubníku
Medzi obcami Zlatá baňa a Červenica, sa nachádza výnimočný prírodný unikát aj na celosvetové pomery. Opálové bane takéhoto rozsahu a s takou dlhodobou históriou ťažby sa nenachádzajú nikde na svete.
V 16. storočí boli známe po celom svete, no je možné, že opál sa tu ťažil od rímskych čias. Unikátny drahý opál z Dubníku mali v obľube aj členovia rodiny cisára Napoleona. Do 19. storočia bol Dubník jedinou lokalitou na svete, kde prebiehala ťažba. V roku 1922 bola z ekonomických dôvodov ťažba ukončená.
Podzemie baní bolo určitú dobu prístupné verejnosti ako turistická atrakcia, no v minulom roku boli prehliadky na príkaz ObÚ Košice zastavené.
Kaštieľ vo Fričovciach
Šarišská vieska Fričovce nachádzajúca sa neďaleko Prešova skrýva osobitý architektonický skvost – elegantný renesančný kaštieľ zo 17. storočia.
Zvláštnosťou tohto kaštieľa je figurálna sgrafitová výzdoba so 150 mýtickými a historickými postavami v hornej časti priečelia, ktorá medzi slovenskými historickými stavbami nemá obdobu. V súčasnosti kaštieľ slúži ako hotel.
Okrem tradičných hotelových služieb, poskytuje návštevníkom možnosť zarybárčiť si v jednom z jazier nachádzajúcich sa v nádhernom kaštieľskom parku plnom vzácnych druhov drevín. Milovníci prírodných krás a úchvatných scenérií si však neprídu na svoje len v tomto parku.
Okolie Fričoviec je plné zaujímavých miest. Za všetky možno spomenúť tiesňavu Lačnovský kaňon s vodopádom a zvláštnymi skalnými útvarmi či neďalekú verejnosti sprístupnenú jaskyňu Zlá Diera, o ktorej sa dočítate nižšie.
Drevený kostolík v Brežanoch
Východné Slovensko, a najmä Prešovský kraj, je oblasť nesmierne bohatá na starobylé drevené kostolíky, v samotnom Prešovskom okrese sa však nachádza iba jeden jediný. Pýši sa ním obec Brežany. Brežanský kostolík sv. Lukáša evanjelistu bol postavený v prvej polovici 18. storočia.
Vyznačuje sa netradičnou architektúrou – chýba mu predsieň, ktorej úlohu plní otvorené podvežie a, na rozdiel od iných drevených kostolíkov, ho zdobí pruhovaná kresba, ktorá vznikla vybielením hlinou namazaných škár medzi brvnami zrubu.
I samostatne stojaca veža, ktorá nie je spojená so strechou lode je raritou. Pamiatkovo chránený brežanský kostolík je pôvodne gréckokatolícky, v súčasnosti sa v ňom však vykonávajú rímskokatolícke bohoslužby.
Lačnovský kaňon
V pohorí Branisko, medzi obcou Lipovce a osadou Lačnov, sa ukrýva jedinečný 2 kilometre dlhý kaňon vytvorený Lačnovským potokom. Túto turisticky nesmierne atraktívnu lokalitu možno nájsť pod rôznymi menami. Najčastejšie sa označuje ako Lačnovský kaňon, Lačnovská tiesňava či Tiesňava Lačnovského potoka. Niekedy ju volajú dokonca „malý Slovenský raj“.
Že je toto označenie na mieste, o tom sa môže na vlastné oči presvedčiť každý. Divoká úžina lemovaná strmými svahmi a skalnými stenami je plná prekrásnych prírodných scenérií. Nachádzajú sa tu vodopády, obrie hrnce a do výšin sa týčiace bizarné skalné útvary.
Najznámejším z týchto útvarov je tzv. Kamenná baba. Povesť vraví, že ide o zlú macochu, ktorá chcela svoje nevlastné dieťa zhodiť zo skaly, no než tak stihla učiniť, skamenela.
Po Kamennej babe je pomenovaná i chránená prírodná rezervácia, na území ktorej Lačnovský kaňon leží, a ktorá sa okrem zaujímavých prvkov neživej prírody vyznačuje i výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Možno tu nájsť napríklad ojedinelé divo rastúce ľalie či orchidey.
Lačnovský kaňon je prístupný značeným náučným chodníkom, ktorého východiskami sú obce Lipovce a Lačnov. Tento chodník prekonáva rôzne prirodzené prekážky – viackrát prekračuje koryto potoka, vedie šikmými skalami a okolím vodopádov. Exponované miesta sú vybavené kovovými schodmi, rebríkmi a pomocnými reťazami.
Pamiatková zóna ľudovej architektúry Lačnov
Malebná šarišská osada Lačnov, obklopená zalesnenými kopcami pohoria Branisko, predstavuje unikátnu symbiózu vidieckeho sídla a okolitej poľnohospodárskej a lesnej krajiny.
Nie je narušená nijakými nevhodnými krajinárskymi a stavebnými zásahmi, ako je situovanie diaľkových vedení vysokého napätia, zariadení regionálnej a nadregionálnej technickej infraštruktúry, dopravných komunikácií či turistických stredísk.
Dedinka plná vzácnych pamiatok ľudovej architektúry – či už drevených, alebo murovaných – predstavuje živý doklad tradičnej kultúry a spôsobu života v šarišskom regióne. Z tohto dôvodu bola vyhlásená za pamiatkovú zónu, v ktorej okrem iného platí zákaz vjazdu motorovým vozidlám. Osada Lačnov je dnes súčasťou obce Lipovce.
Kaštieľ Fintice
V centre obce Fintice sa nachádza renesančný kaštieľ z prvej polovice 17. storočia. Hlavnú obytnú časť tohto kaštieľa obklopujú vstupné a hospodárske krídla, ktoré majú čiastočne pevnostný charakter. Zaujímavosťou je prepojenie kaštieľa s povedľa stojacim kostolom prostredníctvom budovy premosťujúcej miestny potok. Okolo kaštieľskeho komplexu sa rozkladá upravený park.
Niekdajší šľachtickí majitelia fintického kaštieľa boli hudobní nadšenci a veľkí propagátori hudobného umenia. Vo svojej rezidencii vybudovali významnú, tzv. “Fintickú zbierku hudobnín”, ktorá je dnes uložená v archíve Matice slovenskej. V kaštieli pôsobili vážení učitelia hudby z Viedne a navštívil ho i sám Ludwig van Beethoven.
V súčasnej dobe v budove (popri Obecnom úrade, materskej škole a iných inštitúciách) sídli Galéria a múzeum ľudového umenia, ktorá zhromažďuje, odborne spravuje a širokej verejnosti sprístupňuje ľudovoumelecké diela z obce a priľahlej oblasti. Okrem stálej expozície usporadúva i rôzne príležitostné výstavy.
Jaskyňa Zlá Diera
Uprostred smrekového lesa, medzi Lipovcami a Lačnovom, leží jediná známa, a zároveň verejnosti sprístupnená jaskyňa v prešovskom okrese – Jaskyňa Zlá Diera (alebo po šarišsky „Zla Džura“).
Jej návšteva predstavuje neopakovateľný zážitok. Nenáročnú trasu vhodnú pre všetky vekové kategórie absolvujú návštevníci s prilbou na hlave a tradičnou jaskyniarskou karbidovou lampou v ruke. Jaskyňa totiž nie je osvetlená.
Prehliadka tajuplného podzemia, v ktorom každú zimu nachádza svoj domov až 12 druhov netopierov, je doplnená pútavým odborným výkladom. Na návštevu jaskyne je vhodné si vziať teplé oblečenie.
Šimonka
Slanské vrchy predstavujú najrozsiahlejšie sopečné pohorie na východnom Slovensku. Ich najvyšším vrchom je vrch Šimonka (1092 m n. m.), ktorý zároveň predstavuje obľúbený cieľ turistov. Na jeho inak lesnatom vrchole sa nachádza malá nezalesnená plocha s vyčnievajúcou skalkou, ktorá poskytuje krásne výhľady do šíreho okolia. Za priaznivých podmienok z nej dovidieť až na Vysoké Tatry či Kráľovu hoľu v Nízkych Tatrách.
V južnej časti vrchu, ktorou vedie i turistický chodník, sa rozprestiera prírodná rezervácia Šimonka. Je charakteristická starými pralesovitými porastmi s výskytom vzácnej krásne kvitnúcej oplietavej liany plamienka alpínskeho. Na Šimonku sa možno dostať z viacerých východísk, najjednoduchší prístup je z obce Zlatá Baňa.
Zdroj: Sóda
