Keď americký viceprezident JD Vance minulý mesiac povedal publiku, že dúfa, že jeho hinduistická manželka by jedného dňa mohla prijať kresťanstvo „rovnakým spôsobom, akým ho oslovilo kresťanské evanjelium“, vstúpil tým do dlhodobo citlivej a emocionálne nabitej diskusie o náboženstve, identite a osobnej slobode — nielen v Spojených štátoch, ale aj v Indii a v rámci globálnej juhoázijskej diaspóry. Jeho vyjadrenia, ktoré zazneli počas podujatia Turning Point USA na Univerzite Mississippi, vyvolali kritiku zo strany tých, ktorí v nich vidia ozveny zložitej histórie kresťanského misionárstva v Indii a súčasné obavy o náboženskú slobodu.
Diskusia sa začala, keď jeden z účastníkov spochybnil predstavu, že kresťanstvo by malo byť úzko spojené s americkým patriotizmom. Vance, ktorý vyrastal v evanjelikálnom prostredí a neskôr konvertoval na katolicizmus, využil túto chvíľu na zamyslenie sa nad svojím medzináboženským manželstvom. Svoju manželku Ušu Vanceovú opísal ako osobu vyrastajúcu v „hinduistickej rodine, ktorá však nebola výrazne nábožensky založená“, a dodal, že dúfa, že by jedného dňa mohla zdieľať jeho kresťanskú vieru. Tieto slová však mnohí poslucháči v Indii a v diaspóre vnímali inak. Na internete sa rozprúdila živá diskusia, v ktorej kritici pripomínali problematickú históriu konverzných kampaní v Indii, ako aj rastúce náboženské napätie v krajine. Niektorí vnímali Vanceove vyjadrenia ako osobné svedectvo viery, iní ich považovali za nevedomé zľahčovanie hinduistickej identity — najmä v kontexte rastúcej nevraživosti voči prisťahovalcom v USA. V reakcii na kritiku na sociálnych sieťach Vance neskôr uviedol, že „ako mnohí ľudia v medzináboženskom manželstve“ dúfa, že jeho partnerka bude veci vidieť podobne ako on, no zároveň zdôraznil, že plne rešpektuje jej autonómiu.
V ďalších vyjadreniach Vance zdôraznil, že on aj jeho manželka boli v čase zoznámenia „agnostici alebo ateisti“ a že sa spoločne rozhodli vychovávať svoje deti v kresťanskej viere. Ich syn nedávno absolvoval prvé sväté prijímanie, čo si vyslúžilo potlesk publika v Mississippi. Uša Vanceová však verejne hovorí o tom, že si zachováva vlastnú náboženskú identitu. V rozhovore začiatkom tohto roka vysvetlila, že nemá v úmysle konvertovať a že ich deti sú oboznamované s katolíckymi aj hinduistickými tradíciami. Pre niektorých pozorovateľov v Indii Vanceove slová oživili spomienky na misionársku činnosť počas koloniálnej éry aj na súčasné politické debaty o konverziách, ktoré sú v niektorých indických štátoch mimoriadne citlivou témou. „Je to smiešne a absolútne nesprávne,“ uviedol 25-ročný Kush Mehta z Bombaja, podľa ktorého musia byť medzináboženské rodiny postavené na rešpekte k individuálnej voľbe.
Kontroverzia napokon poukazuje na zložitú rovnováhu, ktorú musia hľadať mnohé medzináboženské rodiny — a zároveň na širšiu výzvu, ako sa orientovať v náboženskom pluralizme v ére vyhrotenej kultúrnej politiky. Pre Vancea, ktorého verejný obraz spája osobnú vieru s politickou identitou, môže byť táto diskusia pripomienkou toho, ako silno podobné témy rezonujú aj ďaleko za hranicami Spojených štátov.