Kde by bolo najbezpečnejšie počas globálnej vojny? Týchto 10 miest má výhodu
Ak by vypukol rozsiahly globálny konflikt, úplne bezpečné miesto na Zemi by pravdepodobne neexistovalo. Niektoré krajiny a regióny však majú výhodu vďaka veľkej vzdialenosti od hlavných vojenských centier, schopnosti vyrábať potraviny, dostatku vody či energie a nižšiemu strategickému významu.
Pri jadrovej vojne by totiž nebol problémom iba samotný zásah. Vedci upozorňujú na možný pokles teplôt, obmedzenie slnečného žiarenia, problémy s produkciou potravín a narušenie svetového obchodu.
Práve preto sa v podobných analýzach opakovane objavuje niekoľko miest.
1. Nový Zéland
Nový Zéland patrí medzi najsilnejších kandidátov najmä vďaka svojej polohe ďaleko od hlavných geopolitických centier severnej pologule.
Výhodou je silné poľnohospodárstvo, dostatok sladkej vody a vysoký podiel elektriny vyrábanej z obnoviteľných zdrojov.
Samostatný vedecký výskum skúmajúci dôsledky jadrovej zimy zaradil Nový Zéland medzi ostrovné štáty s relatívne vysokou schopnosťou zvládnuť prudký pokles svetovej produkcie potravín.
Ani táto krajina však nie je úplne sebestačná. Kritickým problémom by mohol byť výpadok dovozu palív, technológií a náhradných dielov.
2. Austrália
Podobné výhody má Austrália.
Má obrovské územie, rozsiahlu produkciu potravín, nerastné bohatstvo a veľké oblasti vzdialené od husto osídlených miest.
Z pohľadu potravinovej bezpečnosti patrí medzi krajiny, ktoré by mohli byť vo výhodnejšej pozícii aj pri výraznom narušení svetového obchodu.
Má však jedno zásadné mínus – je dôležitým spojencom Spojených štátov a súčasťou bezpečnostných štruktúr v indo-pacifickom regióne.
3. Argentina
V podobných scenároch sa pravidelne spomína Argentina.
Leží ďaleko od hlavných potenciálnych bojísk Európy, Blízkeho východu a severnej časti Ázie a zároveň patrí medzi významných svetových producentov potravín.
Obrovské poľnohospodárske územia a nízka hustota obyvateľstva v niektorých častiach krajiny by mohli byť pri globálnej kríze významnou výhodou.
Najmä Patagónia patrí medzi riedko osídlené oblasti sveta.
4. Chile
Chile má podobnú geografickú výhodu ako Argentína.
Zo západu ho chráni Tichý oceán, z východu Andy a značná časť krajiny leží ďaleko od súčasných centier vojenského napätia.
Výhodou je zároveň prístup k vode, poľnohospodárstvu, rybolovu a rôznym energetickým zdrojom.
Nevýhodou zostáva vysoká seizmická aktivita a závislosť niektorých sektorov od medzinárodného obchodu.
5. Švajčiarsko
Úplne iný typ ochrany ponúka Švajčiarsko.
Krajina má dlhodobú tradíciu neutrality a jeden z najrozvinutejších systémov civilnej ochrany na svete. Švajčiarska politika dlhodobo počíta s budovaním úkrytov pre obyvateľstvo.
V prípade konfliktu je výhodou aj horský terén.
Je tu však významný problém: Švajčiarsko leží priamo v strede Európy. V prípade rozsiahlej európskej alebo jadrovej vojny by teda jeho geografická poloha nemusela byť výhodou.
Bezpečnostná situácia v Európe sa navyše mení. Litva napríklad pripravila zásadnú zmenu svojej bezpečnostnej politiky v súvislosti s možnosťou umiestnenia amerických jadrových zbraní.
6. Island
Island patrí medzi najpokojnejšie štáty sveta a má mimoriadne silnú energetickú základňu.
Geotermálne a vodné elektrárne mu zabezpečujú vysokú mieru energetickej nezávislosti a ostrov má rozsiahle zásoby sladkej vody aj prístup k rybolovu.
Časté tvrdenie, že Island nemá žiadny vojenský význam, však nie je presné.
Island je zakladajúcim členom NATO a jeho poloha medzi Severnou Amerikou a Európou má výrazný strategický význam pre severný Atlantik.
7. Bhután
Malé himalájske kráľovstvo sa objavuje v podobných zoznamoch pre svoju geografickú izoláciu.
Hornatý terén a relatívne malý strategický význam znižujú pravdepodobnosť, že by sa Bhután stal jedným z prvých cieľov veľkého vojenského konfliktu.
Na druhej strane ide o vnútrozemský štát medzi Indiou a Čínou.
Pri konflikte veľmocí v Ázii by sa preto jeho poloha mohla z výhody veľmi rýchlo zmeniť na problém.
8. Fidži
Ostrovy Fidži ležia hlboko v Tichom oceáne a ďaleko od väčšiny veľkých vojenských a priemyselných centier.
Práve vzdialenosť je ich najväčším tromfom.
Ostrovný štát má prístup k rybolovu a časti vlastnej produkcie potravín, no pri dlhodobom kolapse medzinárodnej dopravy by problémom mohla byť závislosť od dovážaného tovaru a palív.
9. Juhoafrická republika
Južná Afrika sa v podobných úvahách objavuje najmä pre svoju polohu na južnej pologuli.
Disponuje rozsiahlym poľnohospodárstvom, významnými zásobami surovín a veľkým územím.
Na rozdiel od malých ostrovných štátov má tiež rozvinutú priemyselnú infraštruktúru.
Bezpečnosť by však závisela aj od toho, ako by globálny konflikt ovplyvnil vnútornú ekonomickú a politickú stabilitu krajiny.
10. Antarktída
Z pohľadu vzdialenosti od vojenských cieľov je Antarktída extrémnym príkladom.
Antarktická zmluva určuje kontinent na mierové účely a obmedzuje vojenské aktivity.
To však automaticky neznamená, že by tam človek dokázal prežiť globálnu katastrofu.
Bez špecializovanej infraštruktúry, pravidelných dodávok potravín, energie a technického vybavenia je dlhodobý pobyt v Antarktíde mimoriadne náročný.
Pre bežného človeka preto nejde o realistické útočisko.
Grónsko už nie je taký jednoznačný kandidát
V starších zoznamoch sa medzi bezpečnými miestami často objavovalo aj Grónsko.
Aktuálny vývoj však jeho pozíciu výrazne mení.
Na ostrove funguje americká Pituffik Space Base, ktorá má význam pri včasnom varovaní pred balistickými raketami a pri vojenských vesmírnych operáciách.
V septembri 2026 sa navyše Spojené štáty, Dánsko a Grónsko dohodli na rozšírení americkej vojenskej prítomnosti.
Arktída sa celkovo stáva jedným z priestorov rastúceho súperenia veľmocí. Aktualizované.sk už informovalo, že Sergej Lavrov varoval pred rastúcim rizikom konfliktu medzi Ruskom a NATO práve v Arktíde.
Pri jadrovej vojne nestačí byť ďaleko od výbuchov
Najväčším problémom podobných rebríčkov je predstava, že bezpečnosť možno určiť iba podľa vzdialenosti od možných vojenských cieľov.
Pri rozsiahlej jadrovej vojne by následky mohli byť globálne.
Výskum publikovaný v časopise Nature Food ukázal, že väčšie množstvo sadzí v atmosfére po jadrových výbuchoch môže výrazne znížiť poľnohospodársku produkciu a spôsobiť masívny nedostatok potravín aj v štátoch, ktoré samotné bombardovanie nezasiahne.
Rozhodovalo by preto najmenej päť faktorov: vzdialenosť od vojenských cieľov, produkcia potravín, dostupnosť energie, voda a schopnosť spoločnosti fungovať bez medzinárodných dodávateľských reťazcov.
ČÍTAJTE AJ
NATO rozbehlo veľké manévre pri Kaliningrade. Nasadilo stíhačky aj vzácny stroj elektronického boja
Preto neexistuje vedecky potvrdený rebríček, ktorý by dokázal označiť desať štátov za bezpečné v každom scenári svetovej vojny. Výsledok by závisel od toho, kto by bojoval, aké zbrane by boli použité a ktoré vojenské či priemyselné ciele by sa stali terčom.
Najväčšiu výhodu by pravdepodobne mali vzdialené regióny južnej pologule, ktoré dokážu produkovať vlastné potraviny a energiu. Ani tam by však globálny konflikt neznamenal normálny život.
