BRATISLAVA/BERLÍN – Európska únia čelí novému sporu o desiatky miliárd eur. Nemecký kancelár Friedrich Merz požaduje, aby sa na ďalšej finančnej pomoci Ukrajine podieľalo všetkých 27 členských štátov vrátane Slovenska. Ak sa nedohodnú, Berlín môže zablokovať rokovania o budúcom sedemročnom rozpočte Európskej únie. V hre sú miliardy eur, ktoré budú európske krajiny potrebovať aj na vlastný rozvoj.
Nemecko poslalo Bruselu vážne varovanie
Podľa britského denníka Financial Times zaslal nemecký kancelár Friedrich Merz list predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi.
V dokumente žiada, aby všetky členské štáty prijali spoločnú zodpovednosť za financovanie Ukrajiny.
Nemecko pritom spája túto požiadavku s rokovaniami o európskom rozpočte na roky 2028 až 2034.
Ak krajiny nenájdu spoločné riešenie, Berlín nemusí podporiť dohodu o budúcom rozpočte Únie.
Ide o významný politický tlak zo strany najsilnejšej európskej ekonomiky.
Ukrajine bude chýbať približne 70 miliárd eur
Podľa aktuálnych odhadov bude Ukrajina v roku 2027 čeliť finančnému schodku približne 70 miliárd eur.
Európska únia plánuje zabezpečiť z tejto sumy približne 45 miliárd eur.
Zatiaľ však nie je definitívne rozhodnuté, akým spôsobom sa peniaze získajú.
Jednou z možností je spoločné európske zadlženie.
Ďalšou sú priame príspevky členských krajín alebo kombinácia viacerých finančných mechanizmov.
Európski predstavitelia argumentujú tým, že stabilné financovanie Ukrajiny je dôležité nielen pre fungovanie krajiny, ale aj pre bezpečnosť celej Európy.
Odporcovia ďalších spoločných záväzkov upozorňujú na rastúce zadlženie a možné dôsledky pre rozpočty jednotlivých štátov.
Slovensko odmieta nové finančné záväzky
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré odmietajú svoju účasť na ďalšom spoločnom financovaní Ukrajiny.
Podobný postoj avizovali aj Česko, Maďarsko a Bulharsko.
Slovenský premiér Robert Fico už v minulosti zdôraznil, že nesúhlasí so spoločným zadlžovaním na vojenskú pomoc Kyjevu.
Pri predchádzajúcej pôžičke EÚ vo výške 90 miliárd eur si Slovensko spolu s Českom a Maďarskom vyrokovalo výnimku z finančnej účasti.
O tomto postoji sme informovali aj v článku Fico v podpore vstupu Ukrajiny do EÚ nevidí nič zlé, Danko žiada rešpektovanie iného názoru.
Merzova najnovšia požiadavka však smeruje k tomu, aby sa podobné výnimky pri ďalšom financovaní neopakovali.
Môže Slovensko prísť o eurofondy?
Práve táto otázka môže byť pre slovenských občanov najdôležitejšia.
Nemecko patrí medzi najväčších čistých prispievateľov do európskeho rozpočtu.
Slovensko naopak patrí medzi krajiny, ktoré z európskeho rozpočtu dlhodobo získavajú viac prostriedkov, než doň odvádzajú.
Z európskych peňazí sa financujú napríklad dopravné stavby, modernizácia nemocníc, školy, výskumné projekty či regionálny rozvoj.
Ak sa rokovania o rozpočte na roky 2028 až 2034 zablokujú, môže to skomplikovať plánovanie budúcich investícií.
To však neznamená, že Slovensko automaticky príde o už schválené eurofondy alebo že mu Nemecko môže jednostranne zastaviť ich vyplácanie.
Merzova hrozba sa týka predovšetkým schvaľovania budúceho rozpočtu.
Fico varuje pred nebezpečným spojením dvoch otázok
Slovenský premiér podľa Euronews označil spájanie pomoci Ukrajine s rokovaniami o európskom rozpočte za veľmi nebezpečné.
Z pohľadu slovenskej vlády by sa financovanie Ukrajiny nemalo stať podmienkou dohody o peniazoch pre všetky členské štáty.
Berlín naopak argumentuje, že krajiny nemôžu očakávať solidaritu pri rozdeľovaní európskych prostriedkov a zároveň odmietať spoločnú účasť na financovaní Ukrajiny.
Rozdielne postoje sa preto netýkajú iba samotnej finančnej pomoci, ale aj predstáv o fungovaní európskej solidarity.
Vzťahy medzi Slovenskom a Ukrajinou pritom nie sú obmedzené len na otázku peňazí. Nedávno sme informovali, že Fico po spoločnom rokovaní prisľúbil Ukrajine zimnú pomoc a podporil jej európske ambície.
Kto bude splácať európske pôžičky?
Jednou z najcitlivejších otázok je spôsob splácania finančnej pomoci.
Pri pôžičke Ukrajine vo výške 90 miliárd eur sa počíta so spoločným európskym financovaním, na ktorom sa podieľa 24 členských štátov.
Slovensko, Česko a Maďarsko z tejto schémy získali výnimku.
Pri novom financovaní však zatiaľ nie je rozhodnuté, či sa použije rovnaký model.
Rovnako nie je známe, aké konkrétne záväzky by pripadli na Slovensko.
Tvrdenie, že každý Slovák už musí splácať ukrajinský dlh, preto nie je správne.
Merz žiada politický záväzok všetkých členských štátov, ale konkrétny finančný mechanizmus ešte nie je schválený.
Rozhodnutie môže ovplyvniť celú Európu
Nemecká iniciatíva prichádza v období pokračujúcich rokovaní o ukončení vojny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zároveň presadzuje pokračovanie diplomatických rokovaní s Ruskom.
O najnovšej situácii sme informovali v článku Zelenskyj dúfa v stretnutie s Putinom. Rokovania v Abú Zabí môžu otvoriť cestu k mieru.
Nemecko zastáva názor, že Európa musí udržiavať podporu Ukrajiny aj počas diplomatických rokovaní.
Merz zároveň odmieta predčasné uvoľnenie sankcií voči Moskve, o čom sme písali v článku Merz odmieta zrušenie sankcií voči Rusku. Moskva podľa neho rokuje iba pod tlakom.
Kedy sa rozhodne?
O financovaní Ukrajiny sa bude hovoriť na neformálnom stretnutí európskych lídrov v Dubline 13. novembra.
Ďalšie rokovania sú naplánované na 26. a 27. novembra.
Európske krajiny tak čaká náročné vyjednávanie o tom, kto a akou formou poskytne ďalšie miliardy eur.
Nemecko zatiaľ rozpočet EÚ nezablokovalo. Jeho varovanie však môže výrazne ovplyvniť rokovania o peniazoch na nasledujúcich sedem rokov.
Pre Slovensko bude rozhodujúce, či si dokáže zachovať svoj postoj k financovaniu Ukrajiny a zároveň dosiahnuť dohodu o budúcom európskom rozpočte.
O ďalšom vývoji európskej politiky informujeme aj na stránke Aktualizovane.sk na stretnisa.online.
Na našej komunitnej stránke môžete diskutovať aj o tom, ako by mali európske krajiny financovať pomoc Ukrajine.
Zdroj: Financial Times, Euronews, Deutsche Presse-Agentur, Deutschlandfunk, ČTK, 9. – 10. novembra 2026.
Udalosť na mape
