Vzťahy Japonska s Čínou a Ruskom sa dostali na historické minimum. Podľa predbežných výsledkov vládneho prieskumu považuje približne 93 percent Japoncov vzťahy s Čínou za zlé alebo skôr zlé. V prípade Ruska je podiel ešte vyšší – dosahuje 93,7 percenta.
Výsledky zverejnené v piatok 20. novembra 2026 poukazujú na zhoršujúcu sa atmosféru v regióne aj na diplomatické problémy, ktorým čelí japonská premiérka Sanae Takaičiová.
Negatívny pohľad na Čínu dosiahol rekord
Podľa predbežných výsledkov prieskumu označilo 93 percent respondentov vzťahy medzi Japonskom a Čínou za zlé alebo skôr zlé. Ide o najvyšší podiel od roku 1986, keď japonská vláda začala túto otázku pravidelne sledovať.
Negatívne hodnotenie vzťahov s Čínou sa za posledný rok zvýšilo o 6,6 percentuálneho bodu. Pozitívne ich vníma iba 6,7 percenta opýtaných.
Napätie medzi oboma krajinami sa výraznejšie prehĺbilo po vyjadreniach premiérky Takaičiovej z novembra minulého roka. V parlamente vtedy hovorila o možnom konflikte v oblasti Taiwanu a jeho dôsledkoch pre bezpečnosť Japonska. Peking jej vyjadrenia ostro kritizoval a požadoval ich odvolanie.
Rusko vníma negatívne až 93,7 percenta Japoncov
Ešte vyšší podiel negatívnych odpovedí zaznamenal prieskum pri vzťahoch s Ruskom. Za zlé alebo skôr zlé ich označilo 93,7 percenta respondentov.
Vzájomné vzťahy dlhodobo zaťažuje spor o Kurilské ostrovy, ktorý siaha až do obdobia po druhej svetovej vojne. Japonsko si nárokuje štyri najjužnejšie ostrovy súostrovia – Iturup, Kunašir, Šikotan a Habomai. Rusko ich však považuje za súčasť svojho územia.
Napätie zvýšila aj vojna na Ukrajine. Moskva po začiatku invázie prerušila rokovania s Tokiom o uzavretí mierovej zmluvy, ktorá medzi krajinami dodnes chýba.
Dôveru znižujú aj nedávne incidenty
Vzťahy medzi Moskvou a Tokiom v posledných mesiacoch poznačili ďalšie udalosti. V októbri ruské úrady zadržali na Sachaline japonského novinára Jukiho Imaia pre podozrenie zo špionáže. Japonská strana obvinenia odmietla a žiada jeho prepustenie.
Ďalším sporným krokom bolo prevzatie siedmich ruských dcérskych spoločností japonského výrobcu tabakových výrobkov Japan Tobacco. Firma odhadla súvisiace straty na približne 8,9 miliardy dolárov.
V auguste navyše ruský prezident Vladimir Putin navštívil ostrov Iturup, ktorý si nárokuje aj Japonsko. Tokio tento krok vnímalo ako ďalší zásah do už aj tak napätých vzťahov.
Stretnutie na summite APEC neprinieslo zásadný posun
Japonská premiérka sa počas summitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v čínskom Šen-čene stretla s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ich rozhovor trval približne pol hodiny.
Témou boli okrem iného zadržanie japonského novinára a prevzatie majetku spoločnosti Japan Tobacco. Predstavitelia sa dohodli na pokračovaní komunikácie, no konkrétny posun v riešení územného sporu ani v otázke mierovej zmluvy oznámený nebol.
S čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom si Takaičiová vymenila pozdravy a podanie ruky, formálne rokovanie však neabsolvovali.
Prieskum sa uskutočnil medzi 3 000 dospelými
Japonský úrad vlády uskutočnil prieskum od 17. septembra do 25. októbra 2026. Zúčastnilo sa na ňom 3 000 dospelých obyvateľov krajiny. Zverejnené výsledky sú zatiaľ predbežné a vychádzajú z odpovedí získaných do 16. októbra.
Pri porovnávaní s údajmi z minulosti treba zohľadniť aj zmenu metodiky prieskumu v roku 2020. Výsledky z jednotlivých období preto nie sú úplne porovnateľné.
Výrazne odlišný obraz priniesli odpovede týkajúce sa Južnej Kórey. Približne 62 percent respondentov uviedlo, že k tejto krajine cíti náklonnosť. V roku 2020 to bolo 35 percent.
Súvisiace články na Aktualizovane.sk
- Čína zastavila vývoz strategických vzácnych kovov do Japonska. Spor prehlbuje napätie v regióne – vývoj napätia medzi Pekingom a Tokiom.
- Zelenskyj podpísal dekrét podporujúci suverenitu Japonska nad spornými Kurilskými ostrovmi – historický územný spor medzi Japonskom a Ruskom.
- Peking a Moskva posilňujú partnerstvo: prezidenti Číny a Ruska podpísali spoločné vyhlásenie – spolupráca Číny a Ruska.