Digestát treba čo najskôr odstrániť z vody a pôdy, tvrdí profesorka z Univerzity Komenského
7.2.2020 (Webnoviny.sk) – Digestát, ktorý unikol z bioplynovej stanice, treba čo najrýchlejšie odstrániť z vody a pôdy. Pre agentúru SITA to uviedla Eva Chmielewská, profesorka katedry environmentálnej ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
K ekologickej havárii došlo vo štvrtok popoludní v Čabradskom Vrbovku v okrese Krupina. Z poškodeného zásobníka malo uniknúť približne tritisíc metrov kubických digestátu, ktorý sa rozlial na okolité pozemky a do blízkeho potoka.
Podľa Dušana Jeleňa, správcu bioplynovej stanice v Čečejovciach, zo zásobníka uniklo menšie množstvo digestátu než medializovaných tritisíc metrov kubických. V Čečejovciach je totiž podobná bioplynová stanica ako v Čabradskom Vrbovku.
Premena biomasy na bioplyn
Bioplynové stanice slúžia na premenu biomasy na bioplyn. Biomasa je tvorená biologicky rozložiteľnými substrátmi, ktoré sa následne vplyvom organotrofných a litotrofných baktérii rozložia na plyn. Zvyškový materiál, ktorý sa na plyn nerozloží, sa nazýva digestát.
Ide o organické hnojivo, ktoré je bežne používané v poľnohospodárstve. Riziko predstavuje vysoký obsah dusíka, ktorý môže vo vode spôsobiť otravu rýb.
„Digestát je potrebné čo najrýchlejšie odstrániť z vody a pôdy a odviesť ho do inej stabilizačnej stanice. Pri sanácii je potrebné dbať na to, aby nedošlo k intoxikácií pracovníkov, ktorí budú vykonávať sanáciu a prídu s ním do kontaktu,“ povedala Eva Chmielewská.
Podľa Chmielewskej by bola situácia vážnejšia, ak by došlo k úniku látok počas procesu premeny biomasy na bioplyn. V tomto procese totiž vzniká akýsi „medziprodukt“, ktorý obsahuje oveľa nebezpečnejšie látky než samotný digestát.
„Produkt, ktorý vzniká pri premene biomasy na bioplyn, obsahuje aminokyseliny, amoniak, sulfán, oxid uhličitý, vodík či metán, ktoré sú pre životné prostredie neprijateľné. Ďalšiu hrozbu by mohli predstavovať aktynomycety, huby a kvasinky, ktoré sú v tak vysokých koncentráciách patogénne,“ dodala Chmielewská.
Odstavená bioplynová stanica
Dušan Jeleň si myslí, že zo zásobníka uniklo menšie množstvo digestátu než tritisíc metrov kubických.
„Videl som fotky z Čabradského Vrbovku a nemyslím si, že zo zásobníka uniklo celých tritisíc metrov kubických. Zásobníky na digestát majú zvyčajne kapacitu tri až päťtisíc metrov kubických. Sú však zakopávané do hĺbky jedného metra. Je teda pravdepodobné, že digestát, ktorý sa nachádzal pod úrovňou zeme, v nádrži ostal,“ povedal správca bioplynovej stanice v Čečejovciach.
Zobraziť fotogalériu k článku:
Ekologická katastrofa v Čabradskom Vrbovku (foto)
Zároveň upozornil, že digestát sa zvykne v nádrži usádzať. Bioplynová stanica v Čabradskom Vrbovku je už niekoľko rokov odstavená. Podľa Jeleňa je preto pravdepodobné, že v zásobníku vzniklo väčšie množstvu usadenín, ktoré z neho nevytiekli.
„Osobne si myslím, že reálne uniklo tak 500 až 1 000 metrov kubických digestátu. Ostatné ostali v nádrží,“ dodal Jeleň.
O úniku digestátu z odstavenej bioplynovej stanice informovala včera popoludní Polícia Slovenskej republiky. Na mieste zasahovali všetky zložky záchranného systému. Okolnosti, za ktorých k úniku digestátu došlo, budú predmetom ďalšieho vyšetrovania.
Viac k témam: digestát, ekologická katastrofa, Univerzita Komenského v Bratislave
Zdroj: Webnoviny.sk – Digestát treba čo najskôr odstrániť z vody a pôdy, tvrdí profesorka z Univerzity Komenského © SITA Všetky práva vyhradené.
