AfD ostro kritizuje 90-miliardovú pôžičku EÚ pre Ukrajinu a spochybňuje zmysel pokračujúcej podpory
Krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) v piatok ostro odsúdila rozhodnutie lídrov Európska únia poskytnúť Ukrajina bezúročnú pôžičku vo výške 90 miliárd eur, čím sa opäť dostala do centra politického sporu o rozsah a smer európskej podpory Kyjevu. Strana tvrdí, že vojna je podľa nej „vopred prehratá“ a že Nemecko i Únia len zbytočne zaťažujú verejné financie.
Dohodu o dvojročnej pôžičke schválili lídri členských štátov v noci na piatok na zasadnutí Európskej rady. Financovanie má byť zabezpečené zo spoločného dlhu krytého rozpočtom EÚ. Slovensko, Česko a Maďarsko si pritom vyjednali výnimky zo spoločného dlhového mechanizmu, čo už teraz vyvoláva diskusiu o jednote bloku pri riešení vojny na východe Európy.
Spolupredsedovia AfD Alice Weidel a Tino Chrupalla namierili kritiku predovšetkým na spolkového kancelára Friedrich Merz, ktorý dlhodobo presadzuje zvýšenie finančnej a vojenskej podpory Ukrajiny. Chrupalla vyhlásil, že kancelár „mrhá peniazmi nemeckých daňových poplatníkov na beznádejný konflikt“ a že Rusko po prípadnom víťazstve „nebude platiť žiadne reparácie“.
Weidelová zašla ešte ďalej, keď tvrdila, že miliardy eur „budú pohltené jedným z najskorumpovanejších štátov sveta“, zatiaľ čo Nemecko podľa nej čelí hospodárskemu úpadku a vnútorným problémom. Riešením by mal byť podľa AfD návrat k „pragmatickým a priaznivým vzťahom s Ruskom“, čo je postoj, ktorý ostro kontrastuje s oficiálnou líniou Berlína aj Bruselu.
Ostatné nemecké politické strany AfD dlhodobo obviňujú z proruského populizmu a z preberania naratívov blízkych Kremľu. Strana sa navyše vnútorne delí medzi krídla otvorene obhajujúce Moskvu a pragmatickejších členov, ktorí sa inšpirujú izolacionistickým prístupom bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Spor okolo pôžičky tak presahuje samotnú finančnú pomoc Ukrajine. Odráža hlbšie napätie v nemeckej i európskej politike — medzi solidaritou a únavou z vojny, medzi geopolitickou zodpovednosťou a domácimi ekonomickými obavami — ktoré bude EÚ sprevádzať aj v nasledujúcich rokoch.
