Slovenské verejné financie čaká ďalšie zhoršenie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v októbrovom hodnotení zvýšila odhad deficitu verejnej správy na rok 2026 na 4,4 percenta hrubého domáceho produktu, čo predstavuje približne 6,4 miliardy eur. Oproti septembrovej prognóze ide o zhoršenie o 217 miliónov eur. Hlavným dôvodom sú vyššie očakávané dodávky vojenskej techniky. Rozpočtoví analytici zároveň upozorňujú na výrazné prekračovanie plánovaných výdavkov samospráv, ktoré vytvára ďalší tlak na hospodárenie štátu.
Slovensko smeruje k deficitu 6,4 miliardy eur
Najnovšie hodnotenie RRZ prináša menej priaznivý pohľad na hospodárenie Slovenska v roku 2026. Odhadovaný deficit verejnej správy dosahuje 4,4 percenta HDP, teda približne 6,4 miliardy eur.
Ide o prognózu toho, ako by mohlo skončiť hospodárenie verejného sektora, ak vláda neprijme ďalšie opatrenia, ktoré by vývoj príjmov a výdavkov zmenili.
Oproti septembrovému odhadu sa očakávaný schodok v nominálnom vyjadrení zvýšil o 217 miliónov eur. Za týmto zhoršením stojí predovšetkým aktualizácia očakávaných dodávok vojenskej techniky.
Zmena je dôležitá aj preto, že Slovensko sa už dlhšie snaží dostať verejné financie pod kontrolu. Každé ďalšie zvýšenie očakávaného deficitu komplikuje plnenie rozpočtových cieľov a môže vytvárať potrebu nových konsolidačných opatrení.
Rozdiel oproti vládnemu rozpočtovému cieľu v súčasnosti predstavuje 0,3 percenta HDP, čo zodpovedá približne 393 miliónom eur. RRZ toto riziko hodnotí ako stredné. Neznamená to teda automaticky, že schválený rozpočet nebude dodržaný, ale že existuje významná odchýlka, ktorú bude potrebné sledovať.
Drahšia vojenská technika mení rozpočtové prognózy
Jedným z hlavných dôvodov aktuálneho zhoršenia prognózy sú očakávané dodávky vojenskej techniky. Slovensko v rámci modernizácie ozbrojených síl obstaráva nové vybavenie a plní záväzky súvisiace s posilňovaním obranyschopnosti krajiny.
Pri takýchto nákupoch však nerozhoduje iba celková cena kontraktu. Podstatné je aj to, kedy bude technika skutočne dodaná a kedy sa príslušné výdavky premietnu do štatistického vykazovania verejných financií.
Ak sa dodávky uskutočnia skôr alebo vo väčšom objeme, než predpokladal pôvodný rozpočet, môže sa to prejaviť vo vyššom deficite konkrétneho roka.
Práve tento vývoj teraz zohľadňuje aj RRZ. Vyššie očakávané dodávky vojenskej techniky znamenajú, že analytici museli upraviť pôvodný odhad hospodárenia štátu.
To zároveň ukazuje, aké citlivé sú rozpočtové prognózy na načasovanie veľkých investícií. Aj keď štát jednotlivé nákupy plánuje dlhodobo, ich skutočné dodanie môže výrazne zmeniť výsledné čísla.
Vojenské investície pritom nemožno posudzovať iba ako bežnú spotrebu. Súvisia s bezpečnostnými potrebami krajiny, modernizáciou armády a záväzkami Slovenska v rámci NATO. Z pohľadu verejných financií však stále predstavujú výdavky, ktoré sa musia premietnuť do celkového hospodárenia štátu.
O tom, ako sa na financovanie obrany a využívanie rozpočtových prostriedkov pozerá politická opozícia, sme informovali aj v článku PS kritizuje Kaliňáka: Z rozpočtu obrany malo ísť na civilné projekty vyše miliardy eur.
Najväčší problém predstavujú aj výdavky samospráv
Vojenské nákupy nie sú jediným faktorom, ktorý zhoršuje očakávané hospodárenie Slovenska. RRZ upozorňuje aj na výrazné prekračovanie rozpočtovaných výdavkov miest, obcí a vyšších územných celkov.
Práve samosprávy podľa októbrového hodnotenia vytvárajú jedno z najvýraznejších rizík pre splnenie rozpočtového cieľa vlády.
Ich výdavky sú oproti pôvodnému plánu vyššie približne o 452 miliónov eur, čo predstavuje asi 0,3 percenta HDP.
Podľa analytikov boli rozpočty samospráv podhodnotené už pri zostavovaní štátneho rozpočtu. Do plánovania sa pritom premietli aj okolnosti súvisiace s tohtoročnými komunálnymi voľbami.
Vyššie výdavky miest a obcí tak predstavujú ďalšiu záťaž pre celkové verejné financie. Samosprávy pritom zabezpečujú množstvo služieb, ktoré obyvatelia využívajú každý deň.
Ide napríklad o údržbu miestnych komunikácií, verejné osvetlenie, školské zariadenia, sociálne služby či fungovanie mestských a obecných organizácií.
Ak ich hospodárenie prekročí pôvodne plánované hodnoty, môže to ovplyvniť aj výsledný deficit celej verejnej správy.
Vyššie daňové príjmy čiastočne zmierňujú negatívny vývoj
Napriek zhoršeniu prognózy existujú aj faktory, ktoré pomáhajú tlmiť rast deficitu.
RRZ upozorňuje, že štát v niektorých oblastiach vyberá viac peňazí, než sa pôvodne očakávalo. Pozitívny vplyv majú najmä vyššie príjmy z daní z práce, dane z pridanej hodnoty a sociálnych odvodov.
Tieto príjmy čiastočne kompenzujú vyššie výdavky na vojenskú techniku a samosprávy.
Dôležitú úlohu zohráva aj jesenná revízia hrubého domáceho produktu zo strany Štatistického úradu SR. Hoci sa nominálny odhad deficitu zvýšil, aktualizácia údajov o HDP čiastočne zmiernila jeho negatívny vplyv v pomere k výkonu ekonomiky.
Práve preto je pri hodnotení verejných financií potrebné sledovať nielen sumu v eurách, ale aj podiel deficitu na HDP.
Ide o ukazovateľ, ktorý umožňuje lepšie porovnávať hospodárenie krajiny v jednotlivých rokoch a posudzovať jeho vývoj v širšom ekonomickom kontexte.
Konsolidácia verejných financií zostáva veľkou výzvou
Slovensko už niekoľko rokov prijíma opatrenia na znižovanie rozpočtového schodku. Konsolidácia sa dotkla daní, odvodov, podnikateľského prostredia aj bežných domácností.
Napriek tomu sa verejné financie naďalej stretávajú s viacerými problémami. Výdavkové záväzky štátu rastú, niektoré rozpočtové odhady sa nenapĺňajú a hospodárenie ovplyvňujú aj nepredvídateľné okolnosti.
Pre vládu je preto čoraz náročnejšie nájsť rovnováhu medzi potrebou šetriť a zachovaním financovania verejných služieb.
Ak sa deficit nepodarí dostať pod kontrolu, Slovensko bude musieť pokračovať v konsolidácii aj v ďalších rokoch. To môže znamenať nové rozhodnutia o daniach, výdavkoch a prioritách štátneho rozpočtu.
O tom, aké možnosti má vláda pri plánovaní ďalších rozpočtových rokov, informuje aj článok Štátny rozpočet odhaľuje problém: deficit vyskočí na 7,4 miliardy eur.
Čo znamená vyšší deficit pre Slovensko a jeho obyvateľov?
Deficit verejných financií predstavuje rozdiel medzi príjmami a výdavkami verejnej správy. Ak štát a ďalšie verejné inštitúcie minú viac, než získajú, vzniknutý rozdiel musia financovať prostredníctvom dlhu.
Dlhodobo vysoké schodky môžu zvyšovať náklady na obsluhu verejného dlhu. Štát potom musí vyčleňovať viac peňazí na úroky a zostáva mu menej prostriedkov na ďalšie oblasti.
Pre bežných obyvateľov to môže mať nepriamy dosah. Vláda môže v budúcnosti pristúpiť k ďalším daňovým zmenám, obmedzeniu niektorých výdavkov alebo úpravám verejných programov.
Neznamená to však, že aktuálne zvýšenie prognózy automaticky povedie k novým daniam alebo škrtom. Ide o riziko, ktoré bude závisieť od ďalšieho vývoja ekonomiky a rozhodnutí vlády.
Rozpočtová situácia je dôležitá aj pre podnikateľov a investorov. Stabilné verejné financie totiž pomáhajú vytvárať predvídateľnejšie ekonomické prostredie.
Rozhodujúce budú ďalšie mesiace
Októbrové hodnotenie RRZ ukazuje, že slovenský deficit sa môže opäť prehĺbiť. Hlavným dôvodom aktuálnej zmeny sú vyššie očakávané dodávky vojenskej techniky, no významnú úlohu zohrávajú aj výdavky samospráv.
Pozitívom zostávajú vyššie príjmy z daní a odvodov, ktoré časť negatívneho vývoja kompenzujú.
V nasledujúcich mesiacoch bude dôležité sledovať, či sa očakávané výdavky skutočne naplnia a či sa vláde podarí udržať deficit v blízkosti schváleného rozpočtového cieľa.
Najnovšia prognóza totiž ukazuje, že ani prijaté konsolidačné opatrenia zatiaľ neodstránili všetky riziká slovenských verejných financií.
ČÍTAJTE AJ
Parlament schválil rozpočet na rok 2027. Deficit dosiahne takmer päť percent HDP
