Eštokovo ministerstvo vypracovalo metodiku na vyhodnocovanie rizika bombových hrozieb, rozlišuje tri stupne ohrozenia
18.12.2024 (SITA.sk) – Na závažnosť vyhrážok bombovými útokmi môže mať vplyv aj aktuálna spoločenská a geopolitická situácia. Konštatuje to Ministerstvo vnútra SR v dokumente Metodika vyhodnocovania rizika bombových hrozieb, ktorý v stredu vláda vzala na vedomie.
V prípade zvýšeného počtu bombových hrozieb, napríklad v konkrétnom regióne, sa podľa dokumentu môže stať, že ďalšie osoby začnú tieto aktivity opakovať a kopírovať. Aj tento fakt preto podľa ministerstva vnútra treba pri hodnotení úrovne bombovej hrozby vyhodnotiť a zvážiť použitie nižšieho stupňa ohrozenia.
Bombová hrozba podľa metodiky
Za bombovú hrozbu pritom podľa metodiky možno považovať akúkoľvek komunikáciu, ktorou osoba útočníka oznámi umiestnenie výbušného zariadenia alebo zámer aktivovať ho. Dôsledky bombovej hrozby, a to aj v prípade, ak sa v priestoroch v skutočnosti nenachádza žiadne výbušné zariadenie, môžu byť pre organizáciu, podujatie, personál alebo objekt nebezpečné a môžu spôsobiť škody veľkého rozsahu. Celkovo rezort vnútra rozlišuje tri stupne bombovej hrozby – nízke riziko, stredné riziko a vysoké riziko.
„Väčšina hrozieb bombovým útokom sa nikdy nenaplní, pretože primárnym cieľom útočníka (najmä ak ide o anonymné nahlásenie hrozby) je vyvolať strach, paniku, prípadne narušenie činnosti cieľového subjektu (napríklad odročenie pojednávania na súde). Treba však vždy svedomito sledovať indikátory potenciálneho útoku a postupovať podľa vypracovaných plánov, aby nedošlo k tragickým incidentom,“ zdôraznil rezort vnútra v informatívnom materiáli.
Prípad vysokého rizika bombového útoku
Ako ďalej uviedol, v prípade vysokého rizika bombového útoku je vyhrážka priama, veľmi konkrétna a vysoko realistická. „Môže obsahovať mená, časové údaje alebo miesto uloženia výbušného zariadenia a podobne,“ skonštatovalo v dokumente ministerstvo.
Útočník v takomto prípade napríklad odhalil svoju stotožniteľnú identitu a vyhrážka naznačuje, že už došlo k vykonaniu konkrétnych krokov. „Útočník vykazuje znalosť zbraní, alebo obsah vyhrážky naznačuje, že vopred vykonal sledovanie a obhliadku cieľových priestorov alebo osôb,“ uvádza sa v dokumente.
Evakuácia a kontaktovanie Policajného zboru
V prípade vysokého rizika bombového útoku je podľa metodiky rezortu vnútra vhodné vykonať evakuáciu ohrozeného miesta a bezodkladne kontaktovať Policajný zbor za účelom nahlásenia hrozby a požiadania o poskytnutie súčinnosti pri zabezpečení pyrotechnickej prehliadky a koordinovaní ďalšieho postupu.
„Podozrivým predmetom je čokoľvek, čo možno dôvodne považovať za výbušninu, nástražný výbušný systém alebo iný nebezpečný materiál. Ako príklad možno uviesť podozrivé káble alebo podozrivú elektroniku, iné viditeľné predmety pripomínajúce výbušné zariadenie alebo neštandardné zvuky, zápach alebo opar,“ vysvetlil rezort vnútra v dokumente.
Dôsledky bombových hrozieb
Dôsledkom bombových hrozieb sú podľa rezortu vnútra napríklad finančné škody, psychologické dopady na spoločnosť a zasahujúce zložky, dopady na dôveryhodnosť cieľového subjektu.
„Následná medializácia bombových hrozieb môže zosilniť negatívne psychologické účinky a motivovať útočníka k pokračovaniu v tejto činnosti, ako aj inšpirovať ďalších potenciálnych ohlasovateľov. Z tohto dôvodu je vhodné neposkytovať útočníkovi a jeho aktivitám neprimeraný priestor v mediálnom pokrytí prebiehajúcich udalostí,“ dodalo v materiáli ministerstvo vnútra.
Viac k témam: bombové hrozby, Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS)
Zdroj: SITA.sk – Eštokovo ministerstvo vypracovalo metodiku na vyhodnocovanie rizika bombových hrozieb, rozlišuje tri stupne ohrozenia © SITA Všetky práva vyhradené.
