AI SUMMARY / Čo by ste mali vedieť, než začnete čítať
- V EÚ rastú obavy, že po skončení vojny na Ukrajine by sa mohli do Únie pokúsiť vstúpiť desaťtisíce bývalých ruských vojakov.
- Estónsko navrhuje plošný zákaz vstupu identifikovaných ex-bojovníkov do EÚ a Schengenu.
- Bezpečnostné analýzy varujú pred rizikom kriminality, extrémizmu a spravodajských aktivít.
- Problémom zostáva identifikácia bývalých bojovníkov a rozdielne vízové pravidlá v členských štátoch.
Brusel – Európska únia sa začína pripravovať na bezpečnostné výzvy, ktoré by mohli nastať po ukončení ruskej invázie na Ukrajinu. Jednou z najvážnejších obáv je možný prílev bývalých ruských vojakov, ktorí by sa po návrate z frontu mohli snažiť vstúpiť na územie EÚ. Podľa viacerých členských štátov by takýto vývoj predstavoval nielen migračný, ale predovšetkým bezpečnostný problém.
Na riziká najvýraznejšie upozorňuje estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna, ktorý v Bruseli predložil návrh na zavedenie plošného zákazu vstupu pre identifikovaných bývalých ruských bojovníkov. Podľa neho existujú spravodajské informácie, že značná časť vojakov by po skončení bojov hľadala cestu do Európy. „Ide o ľudí s bojovou skúsenosťou, ktorí predstavujú vážne bezpečnostné riziko,“ uviedol Tsahkna.
Podkladové materiály, s ktorými pracujú európske inštitúcie, hovoria o tom, že od februára 2022 sa na bojoch zúčastnilo približne 1,5 milióna ruských občanov. Ďalších viac ako 600-tisíc má byť podľa odhadov stále aktívnych. Analýzy upozorňujú, že spoločným znakom mnohých z nich je dlhodobé vystavenie násiliu, možná účasť na vojnových zločinoch a radikalizácia.
Bezpečnostné služby varujú, že bývalí bojovníci by mohli byť ľahko využiteľní pre organizovaný zločin, extrémistické siete či spravodajské služby Ruskej federácie. Zvláštnu pozornosť vyvolali aj správy o brutálnych praktikách v ruských jednotkách, vrátane fyzického trestania vojakov, ktorí odmietli bojovať.
Správa zároveň poukazuje na nárast násilnej kriminality v Rusku, kde sa po návrate vojnových veteránov zvýšil počet závažných trestných činov na 15-ročné maximum. K riziku prispieva aj fakt, že desaťtisíce odsúdených väzňov boli počas vojny priamo regrutované do bojových jednotiek.
Navrhované riešenie – úplný zákaz vstupu ex-bojovníkov do EÚ – však naráža na praktické prekážky. Členské štáty majú rozdielne vízové režimy a identifikácia osôb, ktoré by mohli používať falošné doklady, je mimoriadne náročná. Napriek tomu viaceré vlády upozorňujú, že riziko nečinnosti by mohlo byť ešte vyššie.
