Premiér Robert Fico privítal posun v rokovaniach o budúcom rozpočte Európskej únie. Slovensko však naďalej odmieta účasť na plánovanej dodatočnej pôžičke pre Ukrajinu vo výške 70 miliárd eur. Bratislava sa tak spolu s ďalšími štátmi snaží oddeliť financovanie Kyjeva od rokovaní o viacročnom rozpočte Únie na roky 2028 až 2034.
Fico hovorí o významnom posune pre Slovensko
Robert Fico ocenil, že sa Slovensku a ďalším krajinám podarilo presadiť svoje požiadavky v diskusii o budúcom smerovaní Európskej únie. Za dôležitý výsledok považuje najmä to, že otázky energetiky a fungovania emisných povoleniek sa dostali medzi priority, ktorými sa má zaoberať Európska komisia.
Premiér zároveň zdôrazňuje, že rokovania o budúcom rozpočte EÚ musia zohľadňovať záujmy jednotlivých členských štátov. Slovensko chce zachovať dostatočné financovanie kohéznej politiky a spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Práve tieto oblasti sú pre krajinu dôležité, pretože z európskych zdrojov sa financujú regionálny rozvoj, infraštruktúra, poľnohospodárstvo aj viaceré verejné projekty.
Slovensko odmieta ďalšiu pôžičku pre Ukrajinu
Jednou z najspornejších otázok zostáva plánovaná finančná pomoc Ukrajine na rok 2027. Podľa predložených odhadov by Kyjev mohol potrebovať približne 70 miliárd eur na pokrytie rozpočtového deficitu.
Európska únia zvažuje, že by zabezpečila približne dve tretiny tejto sumy, teda okolo 45 miliárd eur.
Fico však opakovane vyhlásil, že Slovensko sa na tomto finančnom mechanizme nebude podieľať. Odmieta predovšetkým spoločné zadlžovanie členských štátov na účely ďalšej vojenskej podpory Ukrajiny.
Podľa premiéra by sa otázka novej pôžičky nemala spájať s rokovaniami o dlhodobom rozpočte EÚ. Upozorňuje, že ide o dve odlišné témy, ktoré by sa mali posudzovať samostatne.
Spor s Nemeckom komplikuje rokovania o rozpočte
Rozdielne postoje Slovenska a Nemecka sa prejavili najmä po tom, ako kancelár Friedrich Merz požadoval, aby sa členské štáty spoločne zaviazali k ďalšiemu financovaniu Ukrajiny.
Merz presadzuje, aby sa podpora Kyjeva premietla aj do budúceho viacročného rozpočtu Únie. Podľa neho musí Európa prevziať spoločnú zodpovednosť za pokračovanie finančnej pomoci.
Fico takýto postup odmieta. Nemeckému kancelárovi odkázal, že Slovensko nebude súhlasiť s tým, aby sa dohoda o rozpočte podmieňovala prijatím ďalšej pôžičky pre Ukrajinu.
Dokonca avizoval, že ak by Nemecko zablokovalo rozpočet pre nesúhlas niektorých krajín s financovaním Kyjeva, Slovensko môže postupovať rovnako.
Podobný postoj zaujal aj český premiér Andrej Babiš, ktorý odmieta, aby Česká republika automaticky garantovala ďalšie finančné záväzky spojené s Ukrajinou.
Slovensko chce zachovať eurofondy aj podporu poľnohospodárov
Fico zároveň upozorňuje, že budúci rozpočet EÚ musí dostatočne chrániť záujmy krajín, ktoré sú čistými príjemcami európskych financií.
Pre Slovensko je dôležité zachovanie kohéznej politiky, ktorá pomáha znižovať rozdiely medzi rozvinutejšími a menej rozvinutými regiónmi. Významnú úlohu má aj spoločná poľnohospodárska politika.
Premiér kritizoval aj návrhy, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu podpory väčších poľnohospodárskych podnikov. Podľa neho by takéto zmeny mohli negatívne ovplyvniť slovenské poľnohospodárstvo.
Rokovania o rozpočte na roky 2028 až 2034 sú však stále v počiatočnej fáze a členské štáty sa na jeho konečnej podobe zatiaľ nedohodli.
Výnimka pri predchádzajúcej pôžičke nemusí platiť automaticky
Slovensko, Česko a Maďarsko si pri predchádzajúcom finančnom mechanizme pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur vyrokovali výnimku z finančnej účasti. Podobné podmienky však nie sú automaticky zaručené aj pri ďalšej plánovanej pomoci.
Pri novej pôžičke zatiaľ nie je definitívne rozhodnuté, akým spôsobom sa bude financovať a aké záväzky by pripadli jednotlivým členským štátom.
Znamená to, že Slovensko síce deklaruje odmietnutie účasti, konkrétne podmienky prípadného finančného mechanizmu však ešte nie sú uzavreté.
Rovnako neplatí, že by krajina automaticky prišla o už schválené eurofondy. Spor sa týka najmä budúceho rozpočtu a spôsobu, akým chce Európska únia zabezpečiť financovanie Ukrajiny.
Čo bude nasledovať?
Otázka ďalšej pomoci Ukrajine zostáva jednou z najcitlivejších tém európskej politiky. Nemecko presadzuje spoločný záväzok členských štátov, zatiaľ čo Slovensko a ďalšie krajiny požadujú oddelenie tejto otázky od rokovaní o dlhodobom rozpočte.
Pre Bratislavu bude dôležité najmä to, či sa podarí zachovať výnimku z finančnej účasti a zároveň presadiť dostatočné zdroje na kohéznu a poľnohospodársku politiku.
Konečná dohoda o rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034 zatiaľ neexistuje. Rokovania medzi členskými štátmi preto budú pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.
ČÍTAJTE AJ
- Nemecko tlačí na Slovensko kvôli financovaniu Ukrajiny v rozpočte EÚ
- Fico navrhol Šefčoviča za EÚ k mierovým rokovaniam. Brusel zatiaľ nerozhodol
- Fico po rokovaní v Ľvove prisľúbil Ukrajine zimnú pomoc. Slovensko podporuje aj jej vstup do EÚ