Filipíny zaplatili miliardy za ochranu pred povodňami. Korupcia však zmenila investície na smrteľné zlyhanie
Keď si Ace Aguirre 4. novembra ráno sadol v dedine Cotcot v provincii Cebu k raňajkám, netušil, že o niekoľko minút sa jeho dom premení na pascu. Bahno sa začalo tlačiť do obývačky, nábytok sa vznášal na vode a hladina rýchlo stúpala. Jeho syn sa modlil, dcéra, ktorá nevie plávať, sedela vysoko na stĺpe, zatiaľ čo okolo domu prúdila voda spolu s autami. „Neviem, ako sme to prežili. Stačila jedna chyba a mohli sme zomrieť,“ povedal Aguirre.
Katastrofu spôsobil tajfún Kalmaegi, ktorý počas jediného rána priniesol viac než mesačný úhrn zrážok. Rozvodnené rieky a kanály vyvolali bleskové povodne, ktoré si na Filipínach vyžiadali viac než 230 obetí. Medzi nimi bola aj Aguirrova susedka, matka dvoch detí, ktorá sa utopila uväznená vo vlastnej kuchyni.
Povodne na Filipínach nie sú výnimočné. Tropická krajina patrí dlhodobo medzi najzraniteľnejšie štáty sveta voči extrémnemu počasiu. Nové zistenia však odhalili, že rozsah škôd nebol len dôsledkom prírodných síl, ale aj systematického zlyhania štátu. Vyšetrovania ukázali, že politici, úradníci a stavební dodávatelia rozkradli miliardy dolárov určené na protipovodňovú ochranu.
Ešte pred novembrovou katastrofou občianske združenia v Cebu žiadali audit projektov pozdĺž rieky Cotcot, ktoré mali zmierniť riziko záplav. Namiesto funkčných opatrení sa však ukázali projekty, ktoré existovali len na papieri alebo boli postavené z nekvalitných materiálov. Škandál sa rozšíril naprieč politickými elitami a vyvolal masové, najmä mládežnícke protesty proti korupcii a privilegovaným vrstvám — podobne ako nedávno v Indonézii či Nepále.
Po novembrových povodniach guvernérka provincie Cebu Pamela Baricuatro požiadala o vyšetrovanie 26 miliárd pesos investovaných do protipovodňových projektov, ktoré podľa samotných úradov „mali fungovať“, keď prišla katastrofa. Prezident Ferdinand Marcos Jr. región navštívil a prisľúbil čistenie tokov a kanalizácie pred ďalšou dažďovou sezónou.
Už v júli však Marcos Jr. priznal, že vládny program v hodnote viac než 545 miliárd pesos bol poznačený masívnou korupciou. Interný audit odhalil tisíce takzvaných „fantómových projektov“ — stavieb, ktoré neboli dokončené alebo neexistovali vôbec. Podľa ministerstva financií mohlo byť za posledné dva roky spreneverených až 118,5 miliardy pesos. Vláda zmrazila majetok podozrivých a niekoľko vysokopostavených činiteľov už skončilo vo väzení.
Aféra však nadobudla aj politický rozmer. Jeden z hlavných obvinených, bývalý spojenec prezidenta Zaldy Co, ušiel z krajiny a obvinil prezidenta i jeho rodinu z profitovania z korupcie, čo Marcos Jr. odmieta. Do škandálu sa nepriamo zaplietli aj ďalší príbuzní prezidenta, vrátane bývalého predsedu parlamentu.
Pre mnohých Filipíncov už nejde len o zlyhané projekty, ale o stratu dôvery v štát. „Toto je posledná kvapka,“ hovoria protestujúci. Tragédia v Cebu tak odhalila, že korupcia v krajine neznamená len stratené peniaze, ale aj stratené životy.
