AI SUMÁR
- Francúzsko a Nemecko údajne zvažujú obmedzenie právomocí šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej.
- Dôvodom majú byť výhrady voči jej samostatnému postupu pri niektorých zahraničnopolitických témach.
- Kritici tvrdia, že niektoré vyhlásenia robila bez dostatočnej koordinácie s členskými štátmi.
- Slovenský europoslanec Tomáš Valášek sa Kallasovej zastal a ocenil jej jednoznačný postoj voči Rusku.
- Debata prichádza v čase, keď Európska únia čelí vojne na Ukrajine, napätiu na Blízkom východe a rastúcim geopolitickým výzvam.
V Európskej únii sa rozhorieva nový spor o smerovanie zahraničnej politiky. Podľa informácií britského denníka Financial Times zvažujú dve najvplyvnejšie krajiny Únie – Francúzsko a Nemecko – obmedzenie právomocí šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej.
Podľa viacerých vysokopostavených zdrojov sa diskutuje o presune časti kompetencií z Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) späť na Európsku komisiu a samotné členské štáty. Zástancovia tejto myšlienky tvrdia, že Európska únia potrebuje pružnejší a efektívnejší systém rozhodovania v období rastúcich medzinárodných kríz.
Kallasová, ktorá sa funkcie ujala po odchode Josepa Borrella, sa za krátky čas stala jednou z najvýraznejších tvárí európskej zahraničnej politiky. Práve jej výrazný a často nekompromisný postoj voči Rusku jej priniesol podporovateľov aj kritikov.
Vyčítajú jej samostatné rozhodovanie
Najčastejšie výhrady smerujú k tomu, že Kallasová podľa kritikov vystupuje príliš samostatne a niektoré politické postoje prezentuje skôr, než na nich existuje zhoda medzi členskými štátmi.
Podľa Financial Times sa napätie objavilo najmä pri otázkach týkajúcich sa vzťahov Európskej únie s Čínou. Niektoré vlády mali pocit, že šéfka diplomacie prezentovala návrhy a postoje, ktoré ešte neprešli riadnym schvaľovacím procesom.
Paríž preto údajne navrhol obmedzenie autonómie úradu vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Podľa zástancov reformy by sa tak posilnila kontrola členských štátov nad kľúčovými zahraničnopolitickými rozhodnutiami.
Valášek: Európa potrebuje odvážnych lídrov
Proti kritike sa však ozývajú aj hlasy podpory. Medzi nimi je aj slovenský europoslanec Tomáš Valášek, ktorý sa Kallasovej verejne zastal.
Podľa neho patrí medzi politikov, ktorí dokážu jasne pomenovať hrozby a komunikovať európske postoje bez diplomatických obchádzok.
Podporovatelia estónskej političky argumentujú, že práve v období vojny na Ukrajine potrebuje Európa výrazné osobnosti schopné rýchlo reagovať na meniacu sa bezpečnostnú situáciu.
Kallasová si počas pôsobenia vo funkcii získala reputáciu jednej z najtvrdších kritičiek Kremľa. Ako bývalá premiérka Estónska opakovane upozorňovala na bezpečnostné riziká vyplývajúce z ruskej politiky a patrí medzi najhlasnejších podporovateľov vojenskej pomoci Ukrajine.
EÚ čelí viacerým krízam naraz
Diskusia o budúcnosti európskej diplomacie prichádza v mimoriadne citlivom období.
Európska únia rieši pokračujúcu vojnu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe, obchodné spory so Spojenými štátmi a otázky energetickej bezpečnosti. Zároveň rastú obavy z možných dôsledkov návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu.
Práve preto viaceré členské štáty požadujú efektívnejší systém koordinácie zahraničnej politiky, ktorý by dokázal reagovať rýchlejšie ako súčasné mechanizmy.
Analýza: Nejde len o Kallasovú, ale o boj o moc v EÚ
Za sporom okolo Kaje Kallasovej sa skrýva oveľa väčší problém než len hodnotenie jednej političky. V skutočnosti ide o dlhodobý konflikt medzi predstavou silnej centrálnej európskej diplomacie a snahou veľkých členských štátov ponechať si rozhodujúci vplyv na zahraničnú politiku.
Kallasová sa stala symbolom tvrdšieho kurzu voči Rusku a zároveň reprezentuje pohľad východoeurópskych krajín, ktoré bezpečnostnú hrozbu z Moskvy vnímajú intenzívnejšie než časť západnej Európy.
Ak by došlo k obmedzeniu jej právomocí, nešlo by len o personálnu zmenu. Mohlo by to znamenať posun smerom k väčšej kontrole zahraničnej politiky zo strany najväčších členských štátov, predovšetkým Francúzska a Nemecka.
Nasledujúce mesiace tak ukážu, či Európska únia posilní centrálnu diplomaciu, alebo sa vráti k modelu, v ktorom budú rozhodujúce slovo opäť držať národné vlády.
