Irán rozšíril svoje varovania pred prípadnou odvetou za nový americký útok. Podľa vyjadrenia vysokopostaveného predstaviteľa Mohsena Rezáího by sa terčom nemuseli stať iba americké vojenské základne na Blízkom východe, ale aj zariadenia v európskych krajinách. Iránske médiá už medzi možnými cieľmi spomenuli základne na Cypre, v Grécku, Rumunsku, Taliansku či vo Veľkej Británii. Odborníci však upozorňujú, že skutočné možnosti iránskych rakiet sú geograficky obmedzené.
Teherán varuje pred odvetou aj mimo Blízkeho východu
Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Mohsen Rezáí v stredu 11. novembra vyhlásil, že prípadná ďalšia vojenská operácia Spojených štátov proti Iránu by mohla vyvolať odvetu aj na európskom území.
V rozhovore pre libanonskú televíziu Majádín upozornil, že Irán sa v takom prípade nemusí obmedziť iba na americké vojenské zariadenia v bezprostrednom okolí krajiny.
Podľa jeho slov by sa terčom mohli stať aj americké základne v európskych štátoch. Varovanie adresoval najmä krajinám, ktoré poskytujú svoje územie alebo vojenskú infraštruktúru na operácie namierené proti Iránu.
Ide o ďalšie vyostrenie rétoriky Teheránu v čase, keď zostáva konflikt so Spojenými štátmi nevyriešený a diplomatické kontakty nepriniesli dohodu o jeho ukončení.
Iránske médiá vymenovali konkrétne európske krajiny
O možných cieľoch informoval aj iránsky denník Kajhán. Medzi zariadeniami, ktoré by mohli byť v prípade eskalácie ohrozené, uviedol americké a aliančné objekty na Cypre, v Grécku, Rumunsku, Albánsku, Taliansku a vo Veľkej Británii.
V zozname sa objavila aj spoločná americko-britská vojenská základňa na ostrove Diego Garcia v Indickom oceáne.
Iránsky najvyšší duchovný vodca Modžtabá Chameneí mal podľa vyhlásenia, ktoré sa mu pripisuje, už v októbri nariadiť ozbrojeným silám pripraviť odvetné opatrenia bez geografických obmedzení.
Neskôr aj hovorca iránskej armády upozornil, že prípadný nový konflikt by sa nemusel obmedziť na západnú Áziu. Zverejnený zoznam však nemožno automaticky považovať za potvrdený operačný plán útokov.
Majú iránske rakety dostatočný dolet?
Napriek ostrým vyhláseniam zostáva otázne, či má Irán technické možnosti zasiahnuť všetky avizované miesta.
Podľa amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) dosahuje dolet iránskych balistických rakiet približne 2 000 kilometrov. Pri niektorých typoch sa odhady pohybujú až okolo 3 000 kilometrov.
Takýto dosah môže predstavovať hrozbu pre časť juhovýchodnej Európy. Nie všetky krajiny a zariadenia uvedené v iránskych vyhláseniach však ležia v dosahu známych iránskych raketových systémov.
Britský Kráľovský inštitút pre obranné a bezpečnostné štúdie (RUSI) pripustil, že útok na ciele vo Veľkej Británii je teoreticky možný. Samotná možnosť však neznamená, že Irán má v súčasnosti spoľahlivú schopnosť zasiahnuť každý z uvádzaných cieľov.
Rezáí poprel rokovania so Spojenými štátmi
Iránsky predstaviteľ zároveň odmietol informácie o prebiehajúcich rokovaniach s Washingtonom. Správy o možnom stretnutí v Katare alebo o rozhovoroch s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom označil za nepravdivé.
Rezáí uviedol, že Teherán stanovil sedem podmienok na vyriešenie konfliktu. Hormuzský prieliv podľa neho zostane uzavretý, kým nebudú splnené. Medzi požiadavkami Iránu má byť aj ukončenie bojov na všetkých frontoch vrátane Libanonu.
Zároveň zdôraznil, že iránsky jadrový program nie je predmetom rokovaní. Takýto postoj je v rozpore s požiadavkami Washingtonu, ktorý považuje jadrové otázky za jednu z kľúčových podmienok prípadnej dohody.
Hrozby zvyšujú obavy o bezpečnosť Európy
Iránske vyhlásenia prichádzajú v čase, keď sa európske krajiny snažia vyhodnotiť možné dôsledky rozšírenia konfliktu mimo Blízkeho východu. Prípadné útoky na americké alebo aliančné zariadenia v Európe by mohli výrazne zvýšiť napätie medzi Teheránom a členskými štátmi NATO.
Zatiaľ však treba rozlišovať medzi politickými hrozbami, zverejnenými zoznamami možných cieľov a reálnou vojenskou schopnosťou uskutočniť útok. Nie je potvrdené, že by Irán prijal konečné rozhodnutie zaútočiť na niektorú z uvedených európskych krajín.
Najbližší vývoj bude závisieť najmä od toho, či sa Spojené štáty a Irán vrátia k diplomatickému riešeniu, alebo sa napätie opäť premení na otvorenú vojenskú konfrontáciu.
ČÍTAJTE AJ
