Justícia má aj po tridsiatich rokoch od Nežnej revolúcie značné rezervy, zhodujú sa právnici
16.11.2019 (Webnoviny.sk) – Slovenská justícia má aj po celých desaťročiach fungovania stále značné rezervy. Pre agentúru SITA to uviedol právnik Jozef Vozár a bývalý ústavný sudca Ján Drgonec. Podľa oboch má Slovensko v tejto oblasti čo dobiehať a tiež sa zhodli, že isté chyby nastali bezprostredne po Nežnej revolúcii v novembri 1989. Slovensko si v nedeľu 17. novembra pripomenie 30. výročie Nežnej revolúcie.
Tí istí sudcovia
Vozár sa domnieva, že po novembri 1989 zostali v justícii tí istí sudcovia, ktorí súdili počas komunistického režimu.
„Justičné prostredie po roku 1989 vzniklo transformáciou justičného systému, ktorý fungoval aj počas socializmu. Čo zostalo takmer nezmenené, boli sudcovia, ktorí fungovali aj v predchádzajúcom režime. Je všeobecne známe, že medzi sudcami bola vysoká organizovanosť v KSČ (Komunistická strana Československa, poznámka red.) a o skutočnej nezávislosti súdnictva, ako ju chápu demokratické krajiny, sme nemohli hovoriť,“ povedal.
Podľa neho je justícia jednou oblastí, kde stále takpovediac revolúcia nebola. „Kariérny postup podmienený vstupom do KSČ však nebol len v súdnictve, ale aj v iných právnických povolaniach. Preto sa u nás neuvažovalo nad tým, že by sudcov spojených s režimom mohli nahradiť právnici – nestraníci. Niektoré stereotypy minulej doby sa nepodarilo odstrániť zmenami zákonov a aj preto sa dnes hovorí, že justičné prostredie je jedinou z oblastí trojdelenia moci, kde neprebehla skutočná revolúcia,“ doplnil Vozár.
Amatérske budovanie
Drgonec vníma porevolučné časy podobne. „Nešťastne, neuvážene a amatérsky sa vtedy budoval justičný systém. Už vtedy bolo potrebné výrazne zasiahnuť do chodu súdnictva, ale namiesto toho sa justícia uberala ďalších 30 rokov vlastným smerom. Základným problémom bola rovina, že chudáci sudcovia museli rozhodovať v predošlom režime, pretože dostávali príkazy od straníckych funkcionárov. Takých príkazov bolo oveľa menej ako svojvôle z hláv sudcov,“ priblížil Drgonec.
V súčasnosti sa dá podľa Vozára aj napriek problémom hovoriť o tom, že justícia má dostatočné podmienky, aby si mohla zodpovedne plniť svoju úlohu.
„Myslím si, že slovenská justícia má vytvorené materiálne ako aj inštitucionálne podmienky, aby fungovala nezávisle, dôveryhodne a hlavne zodpovedne. Nie som však presvedčený, že justícia využila plnohodnotne šancu transformovať sa na pilier moci, ktorý by bol neotrasiteľnou zárukou demokracie a spravodlivosti,“ dodal právnik.
Justícia na dne
Na záver Vozár pripomenul, že sudcovia majú poslanie a zvýšené nároky na ich prácu musia tolerovať.
„Voliči ak nie sú spokojní s politikmi, tak ich môžu vymeniť vo voľbách. Sudcovia, ak neurobia závažnú chybu, sú neodvolateľní. Musia si uvedomiť, že sa na nich oprávnene kladú vyššie morálne štandardy a byť sudcom je celoživotným poslaním. Ako ukazujú aj posledné udalosti, u časti sudcov je vysoké podozrenie z používania korupčných schém, ktoré sú hrobárom zvyšovania dôveryhodnosti súdnictva. Vyvodenie náležitej osobnej zodpovednosti za tento stav môže znamenať malú revolúciu v justícii,“ uzavrel.
Drgonec sa domnieva, že justícia za tie roky poklesla. „Na úplné dno priepasti. Veľmi klamlivo si tu hovoríme o zlyhaniach jednotlivcov, pretože to je zlyhanie celého systému. Bežne sa hovorí o tom, že najväčšou prekážkou uplatňovania súdnej moci na Slovensku sú prieťahy v konaniach, v skutočnosti je však problémom predovšetkým nezlučiteľnosť uplatňovania práva s požiadavkou spravodlivosti. Skrátka na to, čo je spravodlivé, sa väčšina sudcov vôbec nepozerá,“ odpovedal sudca na otázku, kam sa posunula slovenská justícia za uplynulých 30 rokov.
Viac k témam: 17. november, justícia, Nežná revolúcia, súdnictvo
Zdroj: Webnoviny.sk – Justícia má aj po tridsiatich rokoch od Nežnej revolúcie značné rezervy, zhodujú sa právnici © SITA Všetky práva vyhradené.
