AI SUMMARY / Čo by ste mali vedieť, než začnete čítať
- Vyšetrovanie darovania stíhačiek MiG-29 Ukrajine bolo zastavené.
- Sťažnosť Ministerstva obrany prokuratúra zrejme neuznala.
- Rozhodnutie nepotešilo ministra obrany ani premiéra.
- Kauza sa dotýka hraníc politickej zodpovednosti a trestného práva.
Hlavný článok
Snaha vlády dosiahnuť trestnoprávnu dohru v kauze darovania stíhačiek MiG-29 Ukrajine sa pravdepodobne definitívne končí. Vyšetrovateľ špeciálneho policajného tímu Darca už na jeseň minulého roka trestné stíhanie zastavil a tento postup teraz podľa všetkého potvrdila aj Krajská prokuratúra v Bratislave. Vyplýva to z verejných vyjadrení premiéra Robert Fico, ktorý reagoval na kritiku zo strany generálneho prokurátora Maroš Žilinka.
Vyšetrovanie sa týkalo rozhodnutia predchádzajúcej vlády darovať Ukrajine vyradené stíhacie lietadlá MiG-29. Prípad preverovali elitní policajti z Úrad boja proti organizovanej kriminalite, ktorí sa pôvodne zaoberali podozrením zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súbehu so zneužívaním právomoci verejného činiteľa. Napokon však dospeli k záveru, že skutok nenapĺňa znaky trestného činu.
Ministerstvo obrany vedené Robert Kaliňák proti zastaveniu stíhania podalo sťažnosť. O nej rozhodoval prokurátor, pričom podľa dostupných informácií rezort obrany s touto sťažnosťou neuspel. Oficiálne stanovisko prokuratúry má podrobnejšie predstaviť bratislavský krajský prokurátor Rastislav Remeta, ktorý avizoval tlačovú konferenciu.
Premiér Fico v reakcii na vývoj prípadu spochybnil načasovanie a zmysel kritickej tlačovej konferencie generálneho prokurátora. Na sociálnych sieťach uviedol, že rozhodnutie prokuratúry podľa neho opätovne „chráni“ bývalého ministra obrany Jaroslav Naď, ktorý bol politicky zodpovedný za darovanie lietadiel.
Prípad sa stal symbolom širšieho sporu medzi vládou a opozíciou o hranice politickej a trestnoprávnej zodpovednosti. Kým vláda tvrdí, že darovanie vojenskej techniky bolo v rozpore so zákonom, vyšetrovatelia a prokuratúra dospeli k záveru, že išlo o politické rozhodnutie, ktoré síce môže byť predmetom verejnej kritiky, no nie trestného stíhania.
Rozhodnutie tak pravdepodobne uzatvára jednu z najvýraznejších káuz spojených so zahraničnopolitickými krokmi Slovenska po ruskej invázii na Ukrajinu. Zároveň však otvára otázku, do akej miery môžu byť politické rozhodnutia spätne kriminalizované – a kde sa končí právna zodpovednosť a začína politický boj.
