Skôr ako začnete čítať
- Národná rada schválila ďalšiu úpravu zákona o meste Košice.
- Reaguje na námietky verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.
- Sporné bolo garantované zastúpenie každej mestskej časti v zastupiteľstve bez ohľadu na počet obyvateľov.
- Ombudsman upozornil na možné porušenie princípu rovnosti volebného práva.
- Nové pravidlá majú odstrániť pochybnosti o ústavnosti systému.
Zákon, ktorý ešte nestihol poriadne začať platiť, sa opäť mení
Len niekoľko mesiacov po schválení rozsiahlej reformy fungovania mesta Košice prichádza ďalšia zmena. Poslanci Národnej rady SR schválili novelu zákona o obecnom zriadení, do ktorej bol zapracovaný aj pozmeňujúci návrh upravujúci nedávno novelizovaný zákon o meste Košice.
Dôvodom je spor o ústavnosť niektorých ustanovení, ktoré sa dostali pred Ústavný súd SR na podnet verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.
Práve jeho výhrady prinútili autorov pôvodnej reformy pripraviť ďalšiu legislatívnu úpravu ešte predtým, ako súd vo veci definitívne rozhodne.
Spor sa týka zastúpenia mestských častí
Najväčšie diskusie vyvolalo ustanovenie, podľa ktorého mala mať každá mestská časť alebo miestna časť v zastupiteľstve minimálne jedného poslanca bez ohľadu na počet obyvateľov.
Predkladatelia pôvodnej reformy argumentovali, že občania každej časti mesta musia mať možnosť zvoliť si svojho priameho zástupcu v mestskom zastupiteľstve.
Podľa ombudsmana však takéto nastavenie môže vytvárať nerovnosť medzi voličmi. Obyvatelia menších mestských častí by totiž mohli mať v prepočte na počet hlasov výrazne väčší vplyv na zvolenie poslanca ako obyvatelia veľkých sídlisk.
Dobrovodský preto upozornil na možný rozpor s Ústavou SR aj s medzinárodnými záväzkami Slovenska v oblasti ochrany politických práv občanov.
Parlament reagoval ešte pred verdiktom súdu
Autor reformy Igor Šimko už v minulosti naznačil, že je pripravený odstrániť akékoľvek pochybnosti o ústavnosti zákona.
Práve preto parlament schválil pozmeňujúci návrh, ktorý povinné zastúpenie každej mestskej časti zo zákona vypúšťa.
Nová úprava zároveň ponecháva možnosť vytvoriť samostatný volebný obvod pre konkrétnu miestnu časť, avšak iba v prípade, že počet jej obyvateľov bude dostatočný na zachovanie princípu rovnosti volebného práva.
Malé mestské časti tak už nebudú automaticky získavať garantovaný mandát bez ohľadu na svoju veľkosť.
V hre je aj budúca podoba košickej samosprávy
Pôvodná novela zákona o meste Košice priniesla viacero významných zmien vrátane zvýšenia počtu poslancov mestského zastupiteľstva zo 41 na 51.
Reforma mala posilniť zastúpenie jednotlivých mestských častí a pripraviť mesto na plánované zmeny vo fungovaní samosprávy.
Práve otázka zastúpenia jednotlivých lokalít však vyvolala najväčšie právne spory a politické diskusie.
Výsledok konania pred Ústavným súdom môže mať preto zásadný dopad nielen na budúce komunálne voľby v Košiciach, ale aj na spôsob, akým budú podobné pravidlá nastavené v ďalších slovenských mestách.
Rovnosť hlasov zostáva kľúčovou témou
Debata okolo zákona o meste Košice ukazuje, aké citlivé je nastavenie volebných pravidiel v samospráve. Na jednej strane stojí snaha zabezpečiť zastúpenie všetkých častí mesta, na druhej princíp, že každý hlas občana by mal mať približne rovnakú váhu.
Práve hľadanie rovnováhy medzi týmito dvoma cieľmi bude rozhodovať o tom, ako bude vyzerať budúca správa druhého najväčšieho mesta na Slovensku.
Analytický záver
Košice sa stali testovacím priestorom pre jednu z najväčších samosprávnych reforiem posledných rokov. Skutočnosť, že zákon musel byť upravený krátko po svojom schválení, ukazuje na citlivosť volebných pravidiel a význam ústavných princípov. Konečné slovo bude mať Ústavný súd, no už teraz je zrejmé, že spor o rovnosť hlasov a zastúpenie mestských častí môže ovplyvniť podobu komunálnej politiky na Slovensku na dlhé roky.
