Mimoriadne vystúpenie Čaputovej v parlamente bolo očakávané a z viacerých dôvodov i vhodné, hovorí politológ
19.1.2024 (SITA.sk) – Mimoriadne vystúpenie prezidentky Zuzany Čaputovej v Národnej rade (NR) SR k predloženým zmenám v trestnej legislatíve bolo očakávané.
Myslí si to politológ Gabriel Eštok z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Pre agentúru SITA dodal, že podľa jeho názoru bolo toto vystúpenie i vhodné, a to z viacerých dôvodov.
„Zlozvyk“ nejednej slovenskej vlády
„Prvým je samotný spôsob zásadnej zmeny Trestného zákona a zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, teda v skrátenom legislatívnom konaní. Ak má prezidentka podozrenie z porušenia pravidiel legislatívneho procesu, je jej povinnosťou upozorniť na túto skutočnosť poslancov, ktorí budú o týchto úpravách hlasovať. Pani prezidentka tým prezentovala úmysel takto schválenú legislatívu vetovať, prípadne predložiť Ústavnému súdu,“ vysvetľuje Eštok. Poznamenal, že hlava štátu ani nemôže konať inak, vzhľadom na to, že jej takáto povinnosť vypláva z Ústavy.
„Druhým dôvodom je obsahová stránka samotnej zmeny. Absencia širokej odbornej diskusie pri tak závažných zmenách bude vždy vyvolávať pochybnosti o úmysle zákonodarcu a kvalite predloženého návrhu,“ uviedol politológ.
Podotkol, že je to „zlozvyk“ nejednej slovenskej vlády, ktorý má za následok nekvalitnú legislatívu, právnu neistotu, časté zmeny zákonov i nedôveru verejnosti v štátne inštitúcie. Odmietnutie koalície diskutovať s opozíciou označil za prejav dlhodobého úpadku politickej kultúry na Slovensku.
Pochybnosť Európskeho parlamentu
„Tretím dôvodom na takéto vystúpenie je obraz Slovenska, ktorý procesom a obsahom týchto zmien vysielame svojim partnerom v zahraničí. Trestný zákon aj inštitúcie vyšetrovania v trestnom konaní sú v plnej kompetencii členských štátov EÚ. Avšak kvalita legislatívy a efektivita štátnych inštitúcií potláčať a vyšetrovať trestnú činnosť ovplyvňujú sekundárne aj mnohé politiky, ktoré nám vyplývajú z nášho členstva v EÚ. Postoje európskych inštitúcií k aktuálnym zmenám nie sú príliš pozitívne,“ vraví Eštok.
Poukázal pri tom na nedávnu rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorý vyjadril pochybnosti nad obsahom predkladaných zmien i samotným procesom. „Štvrtým dôvodom je, prehlbovanie rozdelenia spoločnosti, ku ktorej takto realizované reformy vedú. Očakávané zmeny vedúce k zvyšovaniu súdržnosti slovenskej spoločnosti sa ani po posledných voľbách nenapĺňajú, skôr naopak. Prezidentka na to nemôže reagovať inak, ako svojimi vyhláseniami a vystúpeniami,“ myslí si politológ.
Mimoriadne vystúpenie prezidenta nie je zvykom
Zdôraznil, že legitimitu hlave štátu k tomu dáva fakt, že občania Slovenska ju zvolili do funkcie v priamej voľbe. „Mimoriadne vystúpenie prezidenta SR, teda okrem prednesenia Správy o stave republiky, je plne v kompetencii prezidenta a vyplýva z Ústavy. Spochybnenie využitia tohto nástroja teda nie je namieste a je skôr politickým vyhlásením a nástrojom politického boja,“ hovorí ďalej Eštok.
Poznamenal ale, že táto kompetencia bola za posledné tri desaťročia využívaná minimálne. Aj Zuzana Čaputová využila tento nástroj po prvýkrát, a zároveň išlo o prvý prípad, keď bol daný nástroj využitý ku konkrétnej legislatíve.
Mimoriadne vystúpenie Andreja Kisku
„Prezident Andrej Kiska mimoriadne vystúpil pred Národnou radou, avšak bolo to vystúpenie pred voľbou ústavných sudcov,“ pripomenul politológ. Vyjadrenia predstaviteľov opozície i vládnej koalície na margo prezidentkinho vystúpenia nie sú podľa Eštoka prekvapivé, vzhľadom na to, že hlava štátu sa k predkladaným zmenám vyjadrila kriticky.
„Podporu tak našla v opozícii a nesúhlasné reakcie vyvolala u poslancov vládnej koalície a u samotnej vlády,“ vraví. Podotkol, že vo vyjadreniach žiadneho z táborov nezaznelo nič podstatné, čo by nebolo vyjadrené už pred Čaputovej vystúpením v NR SR.
Eštok predpokladá vetovanie zo strany Čaputovej
„Zväčša absentovali obsahové argumenty a išlo skôr o politické vyjadrenia. Útoky na samotnú osobu prezidentky, neúčasť na jej vystúpení či ostentatívny výkon iných činností v radoch poslancov počas mimoriadneho vystúpenia je už skôr tradičným prejavom politickej nevyspelosti a dlhodobo nízkej politickej kultúry na Slovensku,“ zhodnotil politológ.
Eštok, vychádzajúc z vyjadrení koaličných poslancov i vládneho kabinetu, nepochybuje o tom, že predložené zmeny v Trestnom zákone budú schválené v takej podobe, v akej sa na nich koalícia dohodla. Na základe mimoriadneho vystúpenia prezidentky v parlamente ale politológ predpokladá, že Čaputová využije svoje ústavné právo a bude ich vetovať, prípadne ich predloží Ústavnému súdu SR na prešetrenie.
„Naznačené ústupky predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho považujem za súčasť už prebiehajúcej predvolebnej kampane pre voľby prezidenta SR. Na zásadnejšie obsahové úpravy, prípadne na pristúpenie k štandardnému legislatívnemu procesu nemá Pellegrini ani motiváciu, ani politickú silu,“ uzavrel Eštok.
Viac k témam: Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Novela Trestného zákona, Politológ, Prezidentka SR, Skrátené legislatívne konanie, Trestný zákon
Zdroj: SITA.sk – Mimoriadne vystúpenie Čaputovej v parlamente bolo očakávané a z viacerých dôvodov i vhodné, hovorí politológ © SITA Všetky práva vyhradené.
