Aj keď na Slovensku nemáme more, aj u nás sa dá okúpať originálne a dokonca zadarmo. Štiavnické tajchy, krásna Palcmanská maša v Slovenskom Raji a mnohé iné miesta, ktoré si nemôžete nechať ujsť a ešte aj ušetríte.
Mekodýš v Kalamenoch
Medokýš je staré ľudové označenie pre minerálny prameň alebo minerálnu vodu, najmä minerálnu vodu kyslastej chuti. Niekoľkým lokalitám, kde takáto voda vyviera, však toto pomenovanie „prischlo“ i ako vlastný názov. Azda najznámejšou z nich je Medokýš pri liptovskej obci Kalameny.
Lokalitu tvorí dvojica jazierok napájaných vodou z termálneho prameňa. Menšie jazierko je prírodné, s prirodzeným výverom termálnej vody. Väčšie jazierko je umelo vyhĺbené, napájané predovšetkým vodou z umelého vrtu. Návštevnícky zaujímavé je najmä väčšie z dvojice jazierok, nakoľko sa celoročne využíva na kúpanie.
Tunajšia minerálna voda, ktorá je svojím zložením veľmi podobná minerálnej vode v neďalekých kúpeľoch Lúčky, má teplotu okolo 33°C, vyznačuje sa sírnym zápachom a blahodarnými účinkami, najmä pri problémoch s pohybovým aparátom, pri urologických a ženských problémoch. K atraktivite Medokýša prispieva i fakt, že sa nachádza v krásnom prírodnom prostredí na okraji lesa. V jeho areáli sú pre návštevníkov vybudované lavičky aj informačná tabuľa. Lokalita je prístupná po žlto značenom turistickom chodníku z obce Kalameny.
Palcmanská Maša
Palcmanská Maša je najväčšia vodná nádrž na území národného parku Slovenský raj, vytvorená na hornom toku rieky Hnilec, v kotlinovitom rozšírení údolia pod južnými skalnatými zrázmi Geráv. Stavba vodnej nádrže sa ukončila v roku 1956. Plocha je približne 85 ha. Na jej brehoch sa nachádzajú ubytovacie, športové a rekreačné zariadenia. Priamo na jazere sú umiestnené zariadenia rybného hospodárstva. Pri brehoch vodnej nádrže Palcmanská Maša vznikla v roku 1933 zlúčením obcí Imrichovce a Štefánovce obec Dedinky.
Jazero Beňatina
Tyrkysové jazierko vzniklo v bývalom kameňolome, kde sa našla skamenelina 5 metrov dlhej ryby, preto bolo ťažba zastavená. Zároveň došlo k zaplaveniu kameňolomu spodnou vodou a vytvoreniu jazierka, ktoré svojou scenériou pripomína Plitvické jazerá.
Beňatina sa nachádza v okrese Sobrance medzi dedinami Beňatina a Inovce. Na 10 metrov vysokých útesoch je zaujímavo sfarbený vápenec, jeho červenohnedé sfarbenie má predstavovať 5 metrov vysoký odtlačok (skamenelinu) pravekej veľryby, ktorá akoby sa vrhala hlavou dolu do vody. Väčšine ľudí to skôr pripadá ako náhodne vytvorený obraz zo sfarbeného vápenca.
Kaďa v Liptovskom Jáne
Kaďa je miesto, ktoré pozná azda každý jeden návštevník Liptovského Jána. Na malej rovinke sa tu totiž nachádza prírodný termálny výver, upravený človekom do takej podoby, že pripomína perličkový kúpeľ a malý bazénik. S rozdielom tým, že perličky sú prírodné a vyvierajú priamo z hlbín Zeme. Vysoko mineralizovaná voda tak ponúka príjemné posedenie, ktoré je mimochodom bezplatné. Všetko čo môže návštevník spraviť preto, aby bezplatným aj zostalo je len chrániť okolitú prírodu a udržiavať čistotu. Niekoľko fotografií z Kade. Tento prameň sa volá Teplica a je jeden z trinástich termálnych minerálnych prameňov v obci.
Tajchy v Štiavnických vrchoch
Štiavnické tajchy sú jazerá ležiace na strednom Slovensku vybudované pre potreby miestnych baní a dnes ponúkajú lákavé kúpanie v nádhernom prírodnom prostredí okolia Banskej Štiavnice – mesta zapísaného do Zoznamu UNESCO. Štiavnické tajchy sú umelé jazerá vybudované pre potreby historických štiavnických baní.
Nedostatok vody v centre pohoria museli banskí inžinieri riešiť vybudovaním dômyselného vodohospodárskeho systému, ktorý nemá v Európe obdobu. Jeho účelom bolo zachytávať zrážkovú vodu z horských svahov a zložitým systémom jarkov ju privádzať do vodných nádrží. Voda v jazerách sa potom odvádzala do baní a hút, kde poháňala rozličné banské stroje a zariadenia. Najviac tajchov vzniklo v 18. storočí, keď sa na ich projektovaní a výstavbe podieľali S. Mikovíni, M. K. a J. K. Hellovci.
Pôvodne bolo v Štiavnických vrchoch asi 60 tajchov, dnes ich je už len asi tretina. Najväčšie je Počúvadlianske jazero s rozlohou 11,73 ha. Najvyššie položené je Ottergrundské jazero ležiace na východnom svahu Paradajsu v nadmorskej výške 939 m. Dnes štiavnické tajchy už neslúžia pôvodnému účelu a v lete sa využívajú na rekreáciu.
