Navrhovaný zákaz zmeny názvu politického subjektu na päť rokov po jeho vzniku či poslednej zmene je učebnicovým príkladom volebného inžinierstva, tvrdí politológ
1.8.2025 (SITA.sk) – Navrhovaný zákaz zmeny názvu politického subjektu na päť rokov po jeho vzniku či poslednej zmene je učebnicovým príkladom volebného inžinierstva. Pre agentúru SITA to skonštatoval politológ Alexander Onufrák z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, v súvislosti s návrhom zmien vo volebnej legislatíve z dielne Ministerstva vnútra SR.
Navrhované zmeny totiž zahŕňajú aj časové obmedzenie pre možnosť zmeny názvu politickej strany a jej skratky na obdobie piatich rokov. Cieľom je podľa predkladateľa predísť účelovým zmenám spojeným napríklad so zmenou štatutárneho orgánu, prípadne „kúpou“ politickej strany.
Účelová alternatíva
Argumentuje aj tým, že súčasná právna úprava umožňuje obchádzať zákonom predpokladaný vznik politickej strany jej registráciou na základe podpory, resp. súhlasu minimálne 10-tisíc občanov, ktorí sa podpisujú pod vznik strany s určitým názvom, ktorý napovedá o postoji či smerovaní politickej strany. Ministerstvo poukázalo aj na to, že etablované politické strany pomerne zriedkavo menia svoj názov.
Zmena štatutárneho orgánu spojená so zmenou názvu je podľa predkladateľa len účelovou alternatívou pre tých, ktorí nechcú zbierať podpisy za účelom riadnej registrácie politickej strany, prípadne pre tých, ktorým sa podpisy nepodarilo zozbierať. Rezort vnútra zdôrazňuje i to, že nejde o zákaz zmeny názvu politického subjektu, len o jeho obmedzenie na určité časové obdobie, pričom toto obdobie presahuje jedno volebné obdobie (štyri roky).
Politicko-stranícky charakter
Podľa politológa má predmetný návrh skôr politicko-stranícky, než odborný charakter. „V niektorých aspektoch prekonáva aj to, čoho sme boli svedkami za Mečiarovej vlády,“ vraví Onufrák.
Poukazuje aj na to, že každý politický subjekt je v podstate „žijúci organizmus„, ktorý sa neustále vyvíja a mení. „Obmedziť jeho možnosť kandidovať až po piatich rokoch od poslednej zmeny v registratúre považujem za absolútny nonsens,“ podotkol.
Dodal tiež, že jednotlivé ministerstvá spravujú aj ďalšie registre, ako napríklad register obcí, register mimovládnych neziskových organizácií, register združení obcí, živnostenský register, obchodný register, register cirkví a náboženských spoločnosti a podobne. V tomto smere poznamenal, že si nedokáže reálne predstaviť, že by aj týmto subjektom v budúcnosti štát obmedzil ich aktivity na obdobie piatich rokov kvôli zmene ich názvu.
Fenomén „kupčenia“
Onufrák ale podotýka, že chápe dôvody predkladateľa novely zákona pre takýto návrh. Ako ozrejmil, na Slovensku sa opakuje fenomén „kupčenia“ s politickými stranami a ich permanentného premenúvania pred každými voľbami.
„Aj keď názov politického subjektu je „nový“, lídrom strany či kandidátky je často „starý politický vyslúžilec“. S týmto fenoménom sa slovenská politika nedokázala ani za tri dekády svojej existencie vysporiadať. Najaktívnejšie sú pritom strany tesne pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami,“ vysvetľuje a dodáva, že sa stáva, že určitá strana od svojho vzniku opakovane mení svoj názov. Zároveň sa menia aj programové, hodnotové a ideové tézy, v závislosti od toho, kto danú stranu aktuálne riadi.
Nárast politickej apatie
„Nie je ničím výnimočným, ak strana, ktorá bola kedysi orientovaná na riešenie sociálnych otázok, podporu nízkopríjmových skupín a podobne, už ako premenovaná s novým lídrom hlása tézy neoliberalizmu, keďže ju momentálne riadi napríklad bývalý finančník. Alebo strana, ktorá vznikla na podporu nejakého regiónu alebo národnostnej menšiny, sa zrazu pretransformuje na recesistickú stranu,“ hovorí politológ. Tieto javy podľa jeho slov vyvolávajú u voličov aj nárast politickej apatie a frustrácie z politiky.
Onufrák je toho názoru, že štát má dostatok iných nástrojov, ktorými môže eliminovať či zmierňovať dopady týchto negatívnych javov. „Jednou z takýchto možností je aj výrazne zvýšenie výšky správnych poplatkov pri zmene názvu politickej strany, respektíve politického hnutia. V tom prípade, by politický subjekt mohol meniť svoj názov aj niekoľkokrát do roka a prínos by bol aj pre štátny rozpočet,“ uzavrel.
Viac k témam: Politické strany, Politológ, volebná legislatíva, Volebný zákon, zmena názvu
Zdroj: SITA.sk – Navrhovaný zákaz zmeny názvu politického subjektu na päť rokov po jeho vzniku či poslednej zmene je učebnicovým príkladom volebného inžinierstva, tvrdí politológ © SITA Všetky práva vyhradené.
