Kľúčové fakty
• Nemecko chce zachovať kontroly na vnútorných hraniciach aj po septembri 2026.
• Hraničné kontroly zaviedlo 16. septembra 2024 a odvtedy ich trikrát predĺžilo.
• Úrady v Ceute hovoria o príchode približne 60-tisíc migrantov.
• Alexander Dobrindt argumentuje potrebou pokračovať v obmedzovaní nelegálnej migrácie.
• Johann Wadephul žiada spoločnú európsku reakciu na ochranu schengenského priestoru.
Nemecko plánuje pokračovať v kontrolách na svojich vnútorných hraniciach aj po septembri 2026. Minister vnútra Alexander Dobrindt zámer spojil s potrebou obmedzovať nelegálnu migráciu, pričom poukázal aj na mimoriadnu situáciu v španielskej Ceute. Do severoafrickej enklávy podľa miestnych úradov v krátkom čase prenikli desaťtisíce migrantov zo susedného Maroka.
Berlín tým naznačuje, že návrat k úplne otvoreným vnútorným hraniciam zatiaľ nepovažuje za vhodný. Kontroly pritom v rámci schengenského priestoru predstavujú mimoriadne opatrenie, keďže jedným zo základných princípov Schengenu je voľný pohyb bez pravidelných kontrol na vnútorných hraniciach.
„Predĺžime možnosť kontrol na vnútorných hraniciach aj po septembri,“ avizoval Dobrindt.
Presný termín, dokedy by mali kontroly pokračovať, zatiaľ neuviedol.
Nemecko kontroluje hranice od septembra 2024
Nemecko obnovilo kontroly na svojich vnútorných hraniciach 16. septembra 2024.
Berlín opatrenie odôvodnil predovšetkým snahou znížiť počet nelegálnych vstupov do krajiny.
Kontroly boli napriek kritike opakovane predlžované. Nemecké úrady ich predĺžili celkovo trikrát a súčasné opatrenie má platiť do septembra 2026.
Dobrindt však už teraz avizuje, že ani tento termín nemusí znamenať ich koniec.
Podľa ministra je potrebné zachovať flexibilné kontroly, aby Nemecko neprišlo o výsledky, ktoré podľa vlády dosiahlo pri obmedzovaní nelegálnej migrácie.
Práve schopnosť štátu kontrolovať, kto vstupuje na jeho územie, zostáva jednou z najvýraznejších tém európskej migračnej politiky.
Ceuta podľa Dobrindta ukazuje nestabilitu situácie
Ako jeden z argumentov za pokračovanie kontrol použil nemecký minister najnovší vývoj v španielskej Ceute.
„Situácia v Ceute zdôrazňuje nestabilnú situáciu v oblasti nelegálnej migrácie,“ povedal Dobrindt.
Ceuta leží na severnom pobreží Afriky a susedí s Marokom. Hoci sa geograficky nachádza na africkom kontinente, ide o autonómne španielske mesto, a teda súčasť územia Európskej únie.
Jeho hranica s Marokom preto predstavuje jednu z vonkajších pozemných hraníc EÚ.
Podľa miestnych úradov sa do Ceuty v posledných dňoch dostalo približne 60-tisíc migrantov zo susedného Maroka.
Časť z nich sa už medzičasom vrátila späť.
Takýto prudký nárast počtu prichádzajúcich ľudí vyvolal obavy aj v ďalších členských štátoch, hoci Ceuta leží tisíce kilometrov od Nemecka.
Problém vonkajšej hranice môže zasiahnuť celý Schengen
Nemecká reakcia poukazuje na základnú dilemu schengenského systému.
Voľný pohyb medzi členskými krajinami je možný najmä za predpokladu, že štáty dokážu účinne kontrolovať spoločnú vonkajšiu hranicu.
Ak sa veľké množstvo ľudí dostane nekontrolovane cez vonkajšiu hranicu EÚ, môžu sa následne pohybovať ďalej smerom do vnútrozemia Európy.
Práve preto Nemecko vníma udalosti na juhu Španielska aj ako otázku vlastnej migračnej a bezpečnostnej politiky.
Dobrindt argumentuje, že pokračovanie flexibilných kontrol je potrebné na zachovanie výsledkov dosiahnutých pri znižovaní nelegálnych vstupov.
Takýto postup však zároveň vytvára napätie medzi dvoma prioritami – slobodným pohybom v Európe a právom členských štátov prijímať bezpečnostné opatrenia pri zvýšenom migračnom tlaku.
Berlín žiada od Španielska obnovenie kontroly
Ešte dôraznejšie sa k situácii vyjadril nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul.
Vývoj v Ceute označil za „znepokojujúci“.
Podľa neho musí Španielsko čo najskôr obnoviť úplnú kontrolu nad situáciou v autonómnom meste a na jeho hranici.
Wadephul zdôraznil, že účinná ochrana vonkajšej hranice má pre celú Európsku úniu mimoriadny význam, ak chce obmedzovať nelegálnu migráciu.
Nejde teda podľa neho iba o španielsky problém.
Šéf nemeckej diplomacie o situácii rokoval so svojimi partnermi zo Španielska a Maroka, ako aj s predstaviteľmi ďalších členských krajín EÚ.
Nemecko varuje pred ohrozením Schengenu
Berlín zároveň upozorňuje, že dlhodobé problémy s ochranou vonkajších hraníc môžu mať dôsledky pre samotné fungovanie schengenského priestoru.
„Teraz je potrebné rýchlo a spoločne konať v záujme Európskej únie, aby sa ochránil a zachoval schengenský priestor – jeden z najväčších úspechov EÚ,“ povedal Wadephul.
Schengen umožňuje miliónom ľudí cestovať medzi zapojenými krajinami bez pravidelných hraničných kontrol.
Tento systém má veľký význam nielen pre turistov, ale aj pre pracovníkov dochádzajúcich cez hranice, podnikateľov a nákladnú dopravu.
Dlhodobé obnovovanie vnútorných kontrol preto môže znižovať jednu z hlavných praktických výhod európskej integrácie.
Nemecká vláda však dáva najavo, že pri súčasnej migračnej situácii považuje kontrolu hraníc za potrebnú.
Európa opäť rieši rovnováhu medzi slobodou a bezpečnosťou
Udalosti v Ceute znovu otvorili širšiu otázku fungovania spoločnej európskej migračnej politiky.
Krajiny na vonkajších hraniciach EÚ nesú veľkú časť bezprostrednej zodpovednosti za kontrolu príchodov. Dôsledky nekontrolovanej migrácie sa však môžu prejaviť aj v štátoch, ktoré s krajinami pôvodu migrantov vôbec nesusedia.
Práve preto Nemecko argumentuje, že situáciu nemožno vnímať izolovane.
Ak má schengenský priestor dlhodobo fungovať bez vnútorných kontrol, jeho vonkajšie hranice musia podľa Berlína zostať dostatočne chránené.
Nemecko zatiaľ neoznámilo, o koľko chce súčasné opatrenia predĺžiť. Dobrindt však jednoznačne avizoval, že kontroly po septembri 2026 neskončia.
Rozhodnutie bude ďalším signálom, že migrácia a ochrana hraníc zostávajú medzi najvýznamnejšími bezpečnostnými a politickými otázkami Európskej únie.
