Nervozita v Kremli a náznaky zlomu. Prečo niektorí experti veria, že vojna na Ukrajine sa blíži ku koncu
Vyhlásenia amerického prezidenta Donald Trump, podľa ktorých je mierová dohoda o vojne na Ukrajine „takmer hotová“, vyvolali v Moskve nezvyčajne prudkú reakciu. Podľa britského vojenského analytika Hamisha de Bretton-Gordona ide o viac než bežnú diplomatickú nervozitu: chaotické vyjadrenia Kremľa a šírenie málo presvedčivých tvrdení môžu signalizovať stratu kontroly nad ďalším vývojom konfliktu.
Britský expert, bývalý dôstojník armády, vo svojej analýze pre denník The Telegraph poukazuje na zintenzívnené používanie dezinformácií zo strany Moskvy. Ako príklad uvádza tvrdenie ruského prezidenta Vladimir Putin, že jedno z jeho sídel malo byť terčom masívneho dronového útoku. Podľa de Bretton-Gordona ide o málo uveriteľný príbeh, najmä vzhľadom na rozsiahle systémy protivzdušnej obrany, ktorými sú podobné objekty chránené.
Propaganda naráža na vlastné limity
Analytik upozorňuje, že problém pre Kremeľ nespočíva len v nedôvere zahraničia, ale čoraz viac aj v skepticizme doma. Keď sa oficiálny naratív začne rozpadávať medzi vlastným obyvateľstvom, autoritárske režimy sa podľa neho dostávajú do existenčnej krízy. „Keď propaganda prestane fungovať doma, režimy ju zvyčajne nasledujú,“ konštatuje de Bretton-Gordon.
V tomto kontexte sa Moskva podľa neho snaží o poslednú významnú manévrovaciu páku: oslabiť vzťah medzi Washingtonom a Kyjevom. Pokus rozdeliť Trumpa a ukrajinského prezidenta Volodymyr Zelenskyy je podľa britského experta jednou z mála stratégií, ktoré Putinovi ešte zostávajú.
Mier, ktorý bolí obe strany
Navrhovaný mierový rámec by bol pre Ukrajinu mimoriadne bolestivý. Počítal by so stratou približne 17 percent územia, obmedzením veľkosti ozbrojených síl a faktickým zmrazením ambícií na vstup do NATO. Napriek tomu by bol podľa de Bretton-Gordona pre Rusko strategicky ešte nevýhodnejší.
„Putin vstupoval do vojny s ambíciou podmaniť si Ukrajinu v priebehu dní. Po rokoch bojov a obrovských stratách však čelí výsledku, ktorý sa dá opísať len ako zlyhanie v historickom meradle,“ píše analytik.
Ekonomický a vojenský tlak sa stupňuje
Zásadnú úlohu zohráva aj ekonomika. Pokles cien ropy pod hranicu 60 dolárov za barel obmedzuje príjmy, z ktorých Moskva financuje vojenské operácie. K tomu sa pridáva riziko reparácií a možnosť zabavenia zmrazených ruských aktív v hodnote stoviek miliárd dolárov.
De Bretton-Gordon zároveň tvrdí, že ruské ministerstvo obrany si čoraz viac uvedomuje limity vlastnej armády. V jej súčasnom stave by podľa neho nepredstavovala vážnu hrozbu pre NATO ani v prípade, že by Spojené štáty zohrávali menšiu úlohu než doteraz.
Opatrný optimizmus
Zaujímavým signálom je aj ústup jadrových vyhrážok, ktoré boli v minulosti pravidelnou súčasťou ruskej rétoriky. Analytik to interpretuje ako priznanie, že tento nástroj prestal fungovať. „Vzájomne zaručená deštrukcia zostáva rovnako relevantná ako pred desaťročiami,“ píše.
Podľa de Bretton-Gordona sa tak prvýkrát po dlhom čase objavuje dôvod na opatrný optimizmus. Ak si Západ udrží jednotu a tlak na Moskvu, mier sa môže stať realitou skôr, než mnohí očakávali.
Všimli ste si nejaké chyby? Máte nejakú výhradu? Napíšte nám!
