Pellegrini má vážne pochybnosti o obrannej dohode s USA, Hlas-SD ju preto rozhodne nepodporí

5. januára 2022 2 Min Read

Doba čítania: < 1 minúta

5.1.2022 (Webnoviny.sk) – Strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) zdôrazňuje, že prijímanie akýchkoľvek medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti bezpečnosti a obrany musí byť plne v súlade s ústavou a právnym poriadkom SR.

V stanovisku, ktoré zaslala hovorkyňa Hlasu-SD Patrícia Medveď Macíková, tak strana reaguje na navrhovanú obrannú dohodu medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými.

„Nesmie byť pritom narušená územná celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky a nesmie byť vytvorená možnosť na rozmiestňovanie cudzích ozbrojených síl a zbraňových systémov na území SR bez predchádzajúceho súhlasu jej ústavných orgánov. Takto som vždy postupoval ako predseda vlády a takto budem postupovať aj naďalej,“ vyhlásil líder Hlasu-SD Peter Pellegrini s tým, že každá takáto zmluva musí byť podrobená dôslednej verejnej diskusii.

„Vzhľadom k vážnym pochybnostiam, či predmetná zmluva nenarušuje suverenitu Slovenskej republiky a vzhľadom na zásadne právne výhrady Generálnej prokuratúry SR, strana Hlas-SD nemôže predložený návrh podporiť,“ uzavrel Pellegrini.

Rokovania začali už v roku 2018

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom. SaS) na tlačovej besede v polovici decembra 2021 vysvetlili, že dohoda upravuje právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu Slovenska s USA. Poukázali na to, že podobnú dohodu má podpísanú 23 z 30 členských krajín Organizácie severoatlantickej zmluvy (NATO).

Slovensko viedlo rokovania o obrannej spolupráci s USA od roku 2018. V predošlej vláde ju však blokovala Slovenská národná strana (SNS). Ministri vtedy zdôraznili, že dohoda vytvára predpoklad pre čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru. USA by malo na Slovensku investovať 100 miliónov amerických dolárov do infraštruktúry. Naď konkretizoval, že tieto peniaze by mohli byť použité na rekonštrukciu vojenských letísk Sliač a Malacky, pričom by sa Slovensko nevzdalo vlastníctva týchto objektov.