Slovenský herec a zabávač Štefan Skrúcaný vyvolal pozornosť svojimi ostrými vyjadreniami o stave kultúry na Slovensku. V rozhovore tvrdí, že krajina zažíva „genocídu kultúry“ a že proti umelcom sa postavili „priemerní a podpriemerní ľudia“. Podľa neho sa spoločnosť vracia do atmosféry pripomínajúcej obdobie mečiarizmu.
Skrúcaný zároveň kritizoval rastúcu agresivitu vo verejnej diskusii, úlohu sociálnych sietí a zmenu vzťahu časti verejnosti k umeleckej obci. Jeho slová však vyvolávajú otázku, kde sa končí oprávnená kritika pomerov a kde sa začína pohŕdanie vlastným publikom.
Návrat do minulosti
Herec sa v rozhovore označil za súčasť generácie, ktorá v 90. rokoch prostredníctvom humoru a satiry komentovala politické dianie. Spomínal na obdobie, keď spolu s Mirom Nogom, Jarom Filipom, Stanom Radičom či Rasťom Piškom kritizoval vládu Vladimíra Mečiara.
Podľa Skrúcaného malo vtedajšie umelecké prostredie jasnú úlohu – pomáhať Slovensku smerovať do Európskej únie a NATO. Dnes však vidí zásadný problém v tom, že časť spoločnosti prestala automaticky prijímať postoje, ktoré zastáva časť kultúrnej obce.
„Genocída kultúry“ vyvoláva otázniky
Najsilnejšiu reakciu vyvolalo Skrúcaného tvrdenie, že Slovensko zažíva „genocídu kultúry“. Tento výraz pritom bežne označuje systematické ničenie národov alebo etnických skupín.
V slovenskej kultúrnej debate sa však pod týmto pojmom podľa jeho kritikov skrývajú najmä personálne výmeny, spory o dotácie, grantové schémy či konflikty medzi časťou umeleckej obce a vedením ministerstva kultúry.
Práve použitie takého silného výrazu preto mnohí považujú za prehnané. Kritici upozorňujú, že na Slovensku nedochádza k zákazu divadiel, páleniu kníh ani väzneniu umelcov za ich názory.
Sociálne siete ako nepriateľ
Skrúcaný označil sociálne siete za zdroj agresivity a nenávisti. Podľa neho dávajú priestor ľuďom, ktorí pod anonymnými profilmi šíria urážky a negatívne emócie.
Zároveň naznačil, že problémom je aj úroveň verejnej diskusie. Podľa jeho slov sa do debaty zapájajú ľudia, ktorí síce vedia písať komentáre, no verejný priestor skôr znečisťujú než obohacujú.
Práve tento postoj však môže časť verejnosti vnímať ako prejav nadradenosti voči občanom s odlišným názorom.
Politika sa podľa neho stala paródiou
V jednej z pasáží rozhovoru sa Skrúcaný venoval aj súčasnej politike. Poznamenal, že kedysi písal satirické listy premiérovi Rasťo Piško, zatiaľ čo dnes podľa neho podobnú úlohu preberajú samotní politici.
Naznačil tak, že slovenská politika sa miestami stala paródiou sama na seba. Práve táto časť jeho vyjadrení patrí medzi menej kontroverzné a viacerí pozorovatelia s ňou súhlasia bez ohľadu na politické presvedčenie.
Sloboda platí pre všetkých
Skrúcaný zároveň obhajoval právo umelcov vyjadrovať sa k politike. To je v demokratickej spoločnosti prirodzené a nespochybniteľné.
Rovnako však platí, že občania majú právo s umelcami nesúhlasiť. Práve v tomto bode sa dnes vedie najväčší spor. Kým časť umeleckej obce vníma kritiku ako útok na kultúru, mnohí občania ju považujú za bežnú súčasť verejnej diskusie.
Kultúrna vojna pokračuje
Výroky Štefana Skrúcaného opäť ukázali, ako hlboko je slovenská spoločnosť rozdelená v pohľade na kultúru, politiku a úlohu verejne známych osobností. Kým jeho podporovatelia hovoria o obrane kultúrnych hodnôt, kritici tvrdia, že problémom nie je útok na umelcov, ale skutočnosť, že publikum si dnes dovolí nesúhlasiť.
A práve to môže byť pre časť kultúrnej elity oveľa väčší šok než akákoľvek reforma ministerstva.
