Slováci vidia na záberoch z Ukrajiny aj zaplatených hercov a herečky. Tretina si myslí, že vojnu vyvolali západné mocnosti
30.3.2022 (Webnoviny.sk) – Viac ako 30 percent Slovákov verí, že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu.
Prokremeľskému naratívu ospravedlňujúcemu či obhajujúcemu zapojenie ruských vojsk na Ukrajine celkovo dôveruje 22 percent oslovených respondentov, pričom do značnej miery záleží od obsahu konkrétnej správy.
Vyplýva to z prieskumu vedeckého kolektívu z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (ÚEP CSPV SAV), ktorý sa uskutočnil 22. – 24. marca na vzorke 900 respondentov.
Zinscenovaná vojna či genocída na Donbase
Hovorkyňa SAV Katarína Gáliková doplnila, že viac aj o tejto téme sa môžu záujemcovia dozvedieť v stredu (30. marca) o 18:00 v rámci SAVinci kaviarne na tému Hoaxy a propaganda.
Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt
Vedeckú kaviareň, na ktorej sa zúčastnia aj autori prieskumu Vladimíra Čavojová a Jakub Šrol z ÚEP CSPV SAV, môžu záujemcovia sledovať online v profile SAV na sociálnej sieti. Šrol spresnil, že najnižšiu dôveru našli pri správach, že vojna na Ukrajine je zinscenovaná a na záberoch z nej sú zaplatení herci a herečky (11 percent), alebo že Ukrajina vyvíja jadrové či iné rádioaktívne zbrane (13 percent).
„Naopak, viac ako štvrtina ľudí verí často opakovaným správam napríklad o tom, že Rusko sa vojenskou intervenciou na Ukrajine snaží o odzbrojenie a denacifikáciu Ukrajiny (28 percent), že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu (34 percent), alebo že na východe Ukrajiny bola voči ruským menšinám páchaná genocída (27 percent),“ priblížil.
Ruskí sympatizanti
Zároveň predbežné analýzy poukázali aj na to, že faktory ako vek či pohlavie pri dôvere prokremeľským naratívom obhajujúcim vojnový konflikt na Ukrajine nezohrávajú zásadnú úlohu.
Zobraziť fotogalériu k článku:
Vojna na Ukrajine (fotografie)
Z hľadiska vzdelania je dôvera voči prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine mierne vyššia u ľudí so stredoškolským či nižším vzdelaním, avšak Šrol zdôraznil, že nejde o kľúčovú premennú a takýmto správam nepodliehajú výhradne ľudia s nižšou úrovňou vzdelania či analytického myslenia.
Prieskum tiež ukázal, že dôvera prokremeľským naratívom je spojená so sympatiami voči Rusku. Šrol poznamenal, že vyššiu dôveru vidia aj u ľudí, ktorí sú presvedčení, že na Slovensku bolo lepšie za bývalého režimu oproti súčasnosti.
Fanúšikovia konšpirácií o koronavíruse
Zároveň títo ľudia uprednostňujú usporiadanie spoločnosti, v ktorom vládne jeden silný a rozhodný autoritársky líder pred dnešnou liberálnou demokraciou.
„Všetky tieto výsledky dokresľujú dobre známy poznatok, že ľudia zvyknú dôverovať takým informáciám, ktoré zapadajú do ich názorov a videnia sveta a sú, naopak, oveľa skeptickejší voči správam, ktoré sú s ich svetonázorom v rozpore,“ zhodnotil výskumník.
Vedci si vo výsledkoch prieskumu všimli aj to, že dôvera prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine bola špeciálne vysoká u ľudí, ktorí zároveň boli presvedčení o pravdivosti niektorých konšpiračných teórií o ochorení COVID-19.
„Kým do istej miery je možné, že niektoré špecifické osobné a psychologické vlastnosti robia ľudí náchylnejších k prijímaniu takýchto obsahov, veľký presah medzi dôverou prokremeľským naratívom a konšpiračným presvedčeniam o COVID-19 je pravdepodobne dôsledkom aj toho, že tieto tvrdenia sa zvyknú šíriť rovnakými informačnými kanálmi – napríklad prostredníctvom rovnakých skupín či profilov na sociálnych sieťach,“ vysvetlil Šrol.
Tieto informačné kanály sú podľa neho na Slovensku zjavne populárne a majú zásadný vplyv na verejnú mienku.
Viac k témam: COVID-19, Hoaxy, Prieskum, Ruská propaganda, rusko-ukrajinský konflikt, vojenská invázia
Zdroj: Webnoviny.sk – Slováci vidia na záberoch z Ukrajiny aj zaplatených hercov a herečky. Tretina si myslí, že vojnu vyvolali západné mocnosti © SITA Všetky práva vyhradené.
