Slovenskí učitelia prírodných vied zobrali AI do vlastných rúk. Zákazy nepovažujú za riešenie, dôležité je kritické myslenie
10.12.2025 (SITA.sk) – Podľa prieskumu Nadácie Dionýza Ilkoviča medzi 72 pedagógmi ju väčšina používa niekoľkokrát do týždňa až denne, najmä pri príprave úloh, vysvetľovaní zložitejších javov a tvorbe vizualizácií. Zároveň však zdôrazňujú, že žiaci potrebujú vedenie, aby vedeli s technológiami pracovať kriticky a bezpečne, a očakávajú systematickú podporu zo strany štátu aj škôl.
AI z experimentu na každodenný pedagogický nástroj
To, čo bolo ešte pred dvoma rokmi novinkou, sa dnes stáva normou. Najmä v prírodných vedách, kde vizualizácie a simulácie výrazne zvyšujú porozumenie, učitelia využívajú umelú inteligenciu ako „inteligentného asistenta“. Najčastejšie im pomáha pri tvorbe pracovných listov a testov, pri príprave vysvetlení v rôznych úrovniach náročnosti či pri modelovaní a vizualizovaní zložitých javov. Bežné je tiež využívanie AI na jazykové úpravy alebo preklady. Až 75 % učiteľov siahne po generatívnej AI, ktorá sa stala vstupnou bránou k digitálnej modernizácii výučby. Prieskum zároveň ukazuje generačný rozdiel: mladší učitelia experimentujú so širším spektrom nástrojov, zatiaľ čo tí skúsenejší uprednostňujú textové generátory a jazykové modely.
„Vidíme, že umelá inteligencia si našla svoje miesto najmä tam, kde učiteľom ušetrí čas a umožní im lepšie prispôsobiť výučbu rôznym skupinám žiakov. Nie je to náhrada pedagogickej práce, ale pomôcka, ktorá im uvoľní ruky na to, čo je nenahraditeľné – osobný kontakt, motiváciu a rozvoj kritického myslenia,“ hovorí doc. RNDr. Martin Plesch, PhD., univ. prof., predseda poroty Ceny Dionýza Ilkoviča.
Technológie zvyšujú motiváciu žiakov, no odhaľujú aj slabiny ich kritického myslenia
Najvýraznejším prínosom umelej inteligencie je podľa učiteľov jednoznačne vyšší záujem žiakov. Až 62 % pedagógov uvádza, že AI robí hodiny atraktívnejšími, žiaci sú aktívnejší a ľahšie sa dostávajú k pochopeniu náročných tém. Učitelia však upozorňujú, že s rastúcou obľubou technológií rastie aj množstvo rizík. Najčastejšie hovoria o povrchnom učení, keď žiaci namiesto premýšľania očakávajú hotové odpovede. Polovica učiteľov vníma ako vážny problém aj pasivitu a pohodlnosť žiakov. S tým súvisí aj šírenie nepresných informácií a obavy z plagiátorstva či iných etických dilem. Učitelia opisujú rovnaký paradox, aký dnes rieši celý svet: umelá inteligencia dokáže zrýchliť proces učenia, ale pokiaľ s ňou žiaci pracujú bez vedenia, môže spomaliť samotné myslenie. Aj preto pedagógovia zdôrazňujú, že technológie netreba zakazovať, ale naučiť sa s nimi pracovať tak, aby podporovali premýšľanie, nie jeho obchádzanie. Finalistka Ceny Dionýza Ilkoviča Ivana Beličková z bratislavskej Spojenej školy Novohradská to vyjadruje jednoducho: „Technológie zo škôl nezmiznú. Nemá zmysel ich potláčať – dôležité je naučiť žiakov aj učiteľov pracovať s nimi zodpovedne.“
Mimoškolské aktivity zaostávajú, hoci potenciál je obrovský
V bežnej výučbe používa AI denne 32 % učiteľov, no v mimoškolskej činnosti je to len 15%. Učitelia to pripisujú najmä menšej pravidelnosti popoludňových aktivít a obmedzeným časovým kapacitám. Napriek tomu veľká časť pedagógov využíva umelú inteligenciu aj v krúžkoch a pri práci s talentovanými žiakmi. Generatívnu AI používa pri mimoškolskej činnosti až 80 % učiteľov, takmer polovica siahne po vizualizačných nástrojoch a približne 40 % využíva aj jazykovú AI. Učitelia potvrdzujú, že najväčším motívom je opäť zvýšený záujem žiakov a úspora času pri príprave aktivít. AI tak mimo vyučovania nevystupuje ako povinná súčasť práce, ale ako vítaný doplnok, ktorý robí krúžky kreatívnejšími a atraktívnejšími.
AI používa väčšina žiakov – najmä doma
Až 77 % učiteľov si myslí, že žiaci používajú umelú inteligenciu denne alebo niekoľkokrát týždenne, najmä pri domácej príprave, písaní prác a hľadaní informácií. AI sa tak stáva tichou súčasťou učenia mimo škôl a vytvára tlak na školy, aby na túto realitu reagovali. Učitelia vnímajú najväčší prínos technológií najmä v rýchlom prístupe k informáciám, v lepšom pochopení zložitých tém a v zrýchlení samotného učenia. Len malé percento učiteľov, približne 10 %, je presvedčených, že AI podporuje samostatnosť či rozvoj kritického myslenia. To je podľa odborníkov aj pedagógov jeden z najjasnejších signálov, že slovenský vzdelávací systém čaká zásadná úloha: naučiť žiakov pracovať s informáciami, nie len s odpoveďami, a hodnotiť pravdivosť a kvalitu výstupov AI.
Najväčšia brzda? Nedôvera v technológiu, nie neochota učiteľov
Učitelia si uvedomujú potenciál umelej inteligencie, ale čelia aj viacerým prekážkam. Za najväčší problém považujú chybovosť a nespoľahlivosť výstupov, ktorú uvádza polovica respondentov. Viac ako tretina upozorňuje na etické riziká a plagiátorstvo a približne štvrtina poukazuje na nedostatočné technické vybavenie a prístup k licenciám. Pätina učiteľov tiež pociťuje nedostatok metodických materiálov a školení. Zaujímavé je, že učitelia sa oveľa častejšie sťažujú na limity samotnej technológie než na podporu zo strany školy či ministerstva. Napriek tomu je ochota pracovať s AI veľmi vysoká – až 80 % učiteľov by sa chcelo zúčastniť školení a programov zameraných na jej bezpečné a efektívne využívanie. Najväčší záujem majú o praktické online kurzy a o workshopy priamo na školách, ale aj o lepší prístup k softvérom a technickým riešeniam.
Ako má vyzerať ideálna hodina budúcnosti? Vyvážene a premyslene
Slovenskí učitelia sa nevzdávajú tradičných metód, ale chcú ich dopĺňať modernými technológiami tam, kde to dáva zmysel. Väčšina pedagógov si predstavuje ideálny pomer tradičnej výučby a umelej inteligencie ako vyváženú kombináciu, v ktorej AI pomáha vysvetľovať, vizualizovať a precvičovať, no nenahrádza odborné vedenie učiteľa. Až štvrtina učiteľov si vie predstaviť pomer 50:50, zatiaľ čo len malá skupina pedagógov by chcela, aby digitálne metódy dominovali. Učitelia sa tak zhodujú na tom, že umelá inteligencia môže byť pre školu to, čo bola kedysi kalkulačka – fantastický pomocník, ktorý dokáže prácu zefektívniť a zatraktívniť, no nikdy nemôže nahradiť proces rozmýšľania.
O prieskume
Prieskum Nadácie Dionýza Ilkoviča bol realizovaný v októbri 2025 medzi 72 pedagógmi prírodovedných predmetov, ktorí sa dlhodobo venujú práci s talentovanými žiakmi, predmetovým olympiádam a rozvoju prírodovedného vzdelávania. Realizáciu prieskumu a aktivity Nadácie Dionýza Ilkoviča v roku 2025 podporili partneri Ceny Dionýza Ilkoviča 2025: PosAm, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, Teacher Development Program Slovakia, komunikačná agentúra Seesame a mediálny partner JOJ24.
Informačný servis
Viac k témam: AI, Kritické myslenie, PR, Prieskum
Zdroj: SITA.sk – Slovenskí učitelia prírodných vied zobrali AI do vlastných rúk. Zákazy nepovažujú za riešenie, dôležité je kritické myslenie © SITA Všetky práva vyhradené.
