Slovensko rozdelilo podnikateľskému sektoru a ďalším príjemcom stovky miliónov eur. Kam smerovalo najviac peňazí?
10.6.2026 (SITA.sk) – Slovensko vlani poskytlo podnikateľskému sektoru a ďalším príjemcom štátnu pomoc v objeme 775,2 milióna eur. Oproti roku 2024 ide o pokles o 83 miliónov eur, teda takmer o desať percent.
Slovensko vlani poskytlo podnikateľskému sektoru a ďalším príjemcom štátnu pomoc v objeme 775,2 milióna eur. Vyplýva to zo správy o poskytnutej štátnej pomoci za rok 2025, ktorú v stredu schválila vláda na návrh Protimonopolného úradu SR.
Oproti roku 2024 ide o pokles o 83 miliónov eur, teda takmer o desať percent. Podľa úradu ide predovšetkým o dôsledok postupného utlmovania mimoriadnych podporných schém prijatých v predchádzajúcich rokoch v reakcii na energetickú krízu a hospodárske dôsledky vojny na Ukrajine.
Správa zároveň naznačuje zmenu filozofie štátnej podpory. Kým v uplynulých rokoch dominovali krízové opatrenia, vlani sa pozornosť presunula najmä na inovácie, výskum, zelenú transformáciu, zamestnanosť a dlhodobú konkurencieschopnosť ekonomiky. Podiel štátnej pomoci na hrubom domácom produkte dosiahol 0,57 percenta.
Horizontálne opatrenia
Z celkového objemu pomoci bolo viac ako 430 miliónov eur financovaných z národných zdrojov a približne 345 miliónov eur pochádzalo z európskych zdrojov, vrátane plánu obnovy. Práve európske peniaze zohrávali významnú úlohu pri podpore modernizačných a transformačných projektov.
Najväčšiu časť štátnej pomoci tvorili takzvané horizontálne opatrenia, ktorých objem presiahol 603 miliónov eur. Predstavovali takmer 78 percent všetkej poskytnutej podpory. Smerovali predovšetkým do ochrany životného prostredia, zamestnanosti, výskumu, vývoja a inovácií či do kultúry. Naopak, pomoc viazaná na konkrétne odvetvia mala výrazne menší význam.
Ochrana životného prostredia a pomoc v oblasti výskumu, vývoja a inovácií
Najväčším príjemcom podpory podľa účelu sa stala ochrana životného prostredia, na ktorú štát vyčlenil takmer 192 miliónov eur. Medziročne išlo o nárast takmer o 14 percent.
Financie smerovali najmä na energetickú transformáciu, dekarbonizáciu priemyslu, podporu obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovanie energetickej efektívnosti. Významnú časť tvorili projekty financované z plánu obnovy a modernizačného fondu, ktoré majú pomôcť znižovať emisie a modernizovať energetickú infraštruktúru.
Výrazný rast zaznamenala aj pomoc v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Jej objem dosiahol 85,5 milióna eur, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 160 percent. Podpora smerovala do vedeckých projektov, kybernetickej bezpečnosti, umelej inteligencie, robotiky, digitalizácie či obranných technológií. Financované boli projekty výskumných organizácií, univerzít aj podnikov, pričom cieľom bolo posilniť technologický rozvoj a prepojenie výskumu s praxou.
Podpora zamestnanosti a pôdohospodárstvo
Takmer 100 miliónov eur putovalo na podporu zamestnanosti. Pomoc bola zameraná najmä na vytváranie pracovných miest, podporu sociálnych podnikov, chránených dielní a zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb. Štát zároveň podporoval investície v menej rozvinutých regiónoch, kde mala pomoc prispieť k znižovaniu nezamestnanosti a rozvoju nových ekonomických aktivít.
Významný nárast zaznamenalo aj pôdohospodárstvo, kde objem štátnej pomoci medziročne vzrástol takmer o 89 percent na 99,7 milióna eur. Podpora smerovala do poľnohospodárstva, lesníctva, výskumu v agrosektore či budovania klimaticky odolných lesov. Financované boli aj projekty zamerané na obnovu lesov poškodených prírodnými katastrofami a zlepšovanie lesnej infraštruktúry.
Pokles regionálnej pomoci, no podpora kultúry
Naopak, regionálna pomoc zaznamenala výrazný pokles. Jej objem sa znížil o 38 percent na 87,9 milióna eur. Najviac prostriedkov smerovalo na východné Slovensko, nasledované stredným a západným Slovenskom.
Cieľom podpory bolo najmä prilákanie investícií, rozširovanie výrobných kapacít a vytváranie pracovných miest. Ministerstvo práce napríklad podporilo investorov, ktorí vytvorili alebo sa zaviazali vytvoriť tisíce pracovných miest v regiónoch s nižšou ekonomickou výkonnosťou.
Štát pokračoval aj v podpore kultúry a kreatívneho priemyslu. Na kultúru a záchranu kultúrneho dedičstva smerovalo viac ako 68 miliónov eur, čo predstavovalo medziročný nárast o vyše 37 percent. Financie boli určené na audiovizuálnu tvorbu, obnovu kultúrnych pamiatok, rozvoj kultúrnej infraštruktúry či podporu Európskeho hlavného mesta kultúry 2026 v Trenčíne.
Štátna pomoc ako nástroj podpory malých a stredných podnikov
Z pohľadu poskytovateľov najviac štátnej pomoci poskytlo Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré rozdelilo viac ako 169 miliónov eur. Nasledovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR s objemom 147 miliónov eur a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s takmer 99 miliónmi eur. Práve tieto rezorty zohrávali kľúčovú úlohu pri podpore investícií, zamestnanosti a rozvoja regiónov.
Správa zároveň ukazuje, že štátna pomoc zostáva významným nástrojom podpory malých a stredných podnikov. Práve MSP získali takmer polovicu celkového objemu pomoci. Z hľadiska formy dominovali priame nástroje podpory. Dotácie, granty a nenávratné finančné príspevky tvorili takmer 93 percent všetkej poskytnutej pomoci, zatiaľ čo daňové zvýhodnenia a ďalšie nepriame formy mali výrazne nižší podiel.
Plán obnovy
Osobitné miesto mala aj podpora financovaná z plánu obnovy. V roku 2025 z neho smerovalo do ekonomiky takmer 100 miliónov eur. Peniaze boli určené najmä na projekty zelenej transformácie, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, dekarbonizáciu priemyslu, kybernetickú bezpečnosť a výskumno-inovačné aktivity. Významnú časť tvorili aj projekty zamerané na digitalizáciu a rozvoj moderných technológií.
Protimonopolný úrad vo svojej správe konštatuje, že vývoj za minulý rok naznačuje postupný návrat od krízových zásahov štátu k podpore dlhodobých strategických priorít. Hlavnými témami sa stávajú inovácie, technologický rozvoj, ekologická transformácia a zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Práve tieto oblasti by mali podľa štátu vytvoriť predpoklady pre udržateľný hospodársky rast v nasledujúcich rokoch.
Viac k témam: Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Ochrana životného prostredia, Plán obnovy, Pôdohospodárstvo, Podpora zamestnanosti, Štátna pomoc
Zdroj: SITA.sk – Slovensko rozdelilo podnikateľskému sektoru a ďalším príjemcom stovky miliónov eur. Kam smerovalo najviac peňazí? © SITA Všetky práva vyhradené.
