BRATISLAVA – Slovenský pracovný trh čakajú náročné roky. Podľa upozornení zamestnávateľov môže v nasledujúcom desaťročí chýbať až 250-tisíc pracovníkov. V priemyselných podnikoch by nedostatok pracovnej sily mohol dosiahnuť až pätinu zamestnancov. Odborníci preto upozorňujú, že bez zmien pracovných podmienok, rekvalifikácií a lepšieho využívania skúsených zamestnancov bude pre firmy čoraz ťažšie obsadzovať potrebné pozície.
Slovensko môže prísť o štvrť milióna pracovníkov
Slovensko čelí demografickému problému, ktorý môže výrazne ovplyvniť fungovanie domácich podnikov, verejných služieb aj celej ekonomiky.
V pondelok 16. novembra 2026 naň upozornili predstavitelia zamestnávateľov, odborových organizácií a samospráv pri predstavení národného projektu s názvom Vekový manažment: práca prispôsobená životným etapám.
Podľa ich odhadov môže na slovenskom trhu práce v priebehu desiatich rokov chýbať približne 250-tisíc ľudí.
Neznamená to, že dnes existuje štvrť milióna neobsadených pracovných miest. Ide o upozornenie na budúci vývoj, pri ktorom bude z pracovného trhu odchádzať veľká skupina zamestnancov, predovšetkým v dôsledku starnutia populácie a odchodov do dôchodku.
Ak sa tento vývoj nepodarí vyvážiť príchodom nových pracovníkov a zvyšovaním produktivity, nedostatok zamestnancov môže obmedziť možnosti slovenských firiem.
Priemyslu môže chýbať až každý piaty zamestnanec
Mimoriadne vážna situácia môže podľa zamestnávateľských organizácií vzniknúť v priemysle.
Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz upozornil, že v priemyselných podnikoch by o desať rokov mohlo chýbať až 20 percent zamestnancov.
Slovensko je pritom výrazne priemyselne orientovanou ekonomikou. Výroba automobilov, strojárstvo, elektrotechnika a ďalšie odvetvia sú dôležitými zamestnávateľmi v mnohých regiónoch.
Problém sa nemusí týkať iba počtu pracovníkov. Firmy potrebujú aj ľudí s konkrétnymi technickými zručnosťami a odbornou kvalifikáciou.
Podľa predstaviteľov zamestnávateľov je preto dôležité nielen získavať mladých ľudí, ale aj umožniť skúseným zamestnancom pokračovať v práci za primeraných podmienok.
Nedostatok pracovnej sily by v praxi mohol znamenať náročnejšie obsadzovanie pracovných miest, vyššie náklady na nábor alebo potrebu investovať do automatizácie výroby.
Odborári upozorňujú: Práca sa musí prispôsobiť človeku
Jedným z riešení má byť takzvaný vekový manažment.
Pod týmto pojmom sa rozumie prispôsobovanie pracovných podmienok schopnostiam, veku a životnej situácii zamestnancov.
Viceprezident Konfederácie odborových zväzov SR Milan Kuruc zdôraznil, že cieľom nie je nútiť ľudí pracovať dlhšie bez ohľadu na ich zdravie.
Podľa odborárov je potrebné vytvárať pracovné prostredie, v ktorom ľudia dokážu vykonávať svoju prácu bezpečne, dôstojne a bez nadmerného vyčerpania.
V praxi to môže znamenať úpravu pracovných postupov, lepšiu ergonómiu pracovísk, vhodnejšie rozvrhnutie zmien alebo možnosti ďalšieho vzdelávania.
Takéto opatrenia môžu byť dôležité najmä pre zamestnancov, ktorí vykonávajú fyzicky náročnú prácu.
Nový projekt preskúma tisíce zamestnancov
Národný projekt vekového manažmentu realizuje Aliancia sektorových rád v spolupráci so sociálnymi partnermi.
Jeho cieľom je zozbierať údaje o pracovných podmienkach a schopnostiach zamestnancov a následne pripraviť odporúčania pre podniky.
Do projektu sa má zapojiť približne 15 600 respondentov a tisíc zamestnávateľov.
Generálny riaditeľ Aliancie sektorových rád Andrej Klimant vysvetlil, že výskum má zohľadniť nielen vek pracovníkov, ale aj ich rodinné a opatrovateľské povinnosti.
Podľa informácií prezentovaných pri predstavení projektu mali výskumníci k dispozícii údaje od viac ako päťtisíc ľudí.
Ich priemerný vek bol približne 45 rokov a zastúpenie mužov a žien bolo približne vyrovnané.
Výskum pokrýva 24 sektorov hospodárstva a venuje sa aj ľuďom, ktorým starostlivosť o blízkych komplikuje pracovné uplatnenie.
Zaujímavé zistenie: Dve tretiny opýtaných sa starajú o blízkych
Jedným z dôležitých predbežných výsledkov je vplyv starostlivosti o rodinných príslušníkov na pracovný život.
Približne dve tretiny doteraz skúmaných respondentov sa označili za neformálnych opatrovateľov.
Môže ísť o ľudí, ktorí sa starajú o malé deti, chorých príbuzných alebo starnúcich rodičov.
Osobitne náročnú situáciu zažíva takzvaná sendvičová generácia.
Sú to ľudia, ktorí súčasne zabezpečujú starostlivosť o vlastné deti aj o svojich rodičov.
Hlavný metodik projektu Michal Němec upozornil, že opatrovateľské povinnosti môžu znižovať pracovnú schopnosť a výraznejšie zaťažovať ženy.
Výskumníci preto vytvorili aj osobitný index opatrovateľskej záťaže, ktorý má pomôcť lepšie pochopiť súvislosť medzi rodinnými povinnosťami a pracovným uplatnením.
Dôležité je, že tieto výsledky pochádzajú z priebežného výskumu. Nemožno ich automaticky považovať za presný obraz všetkých slovenských zamestnancov.
Starší pracovníci môžu byť pre firmy kľúčoví
Zamestnávateľské organizácie upozorňujú, že riešením nedostatku pracovníkov nemusí byť iba nábor nových ľudí.
Významnú úlohu môžu zohrávať aj skúsení zamestnanci.
Prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský zdôraznil, že starší pracovníci prinášajú firmám cenné skúsenosti, znalosť pracovných postupov a schopnosť odovzdávať vedomosti mladším kolegom.
Ak im podniky dokážu vytvoriť vhodné pracovné podmienky, môžu si ich udržať dlhšie.
Dôležité však bude, aby zamestnávanie starších ľudí neznamenalo neprimeranú fyzickú alebo psychickú záťaž.
V niektorých prípadoch môže pomôcť preškolenie a presun na inú pracovnú pozíciu.
Pomôcť môže automatizácia aj zamestnávanie ľudí zo zahraničia
Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Andrej Hutta medzi možnými riešeniami spomenul automatizáciu, digitalizáciu, riadenú pracovnú migráciu a lepšie využívanie skúsených pracovníkov.
Automatizácia môže podnikom umožniť zvládať časť výrobných procesov s menším počtom zamestnancov.
Zároveň však vytvára potrebu nových zručností, pretože modern