Taliansko vyostruje spor s Nemeckom o migrantov zachránených v Stredozemnom mori. Vláda premiérky Giorgie Meloniovej žiada Berlín, aby sa finančne podieľal na nákladoch spojených s desaťtisícmi ľudí, ktorých do talianskych prístavov priviezli nemecké záchranné organizácie alebo lode plaviace sa pod nemeckou vlajkou. Rím zároveň odkázal, že kým sa nevyrieši otázka peňazí, nechce rokovať o spätnom preberaní žiadateľov o azyl z Nemecka.
Spor tak už nie je iba politickou výmenou názorov. Môže ovplyvniť praktické fungovanie nového európskeho migračného systému, ktorý začal naplno platiť v júni 2026.
Taliansko počíta desaťtisíce migrantov privezených nemeckými organizáciami
Talianske ministerstvo vnútra zverejnilo čísla, o ktoré vláda svoju požiadavku opiera.
Od nástupu vlády Giorgie Meloniovej v októbri 2022 mali nemecké záchranné organizácie priviezť do talianskych prístavov približne 22 500 migrantov.
Ďalších približne 4 500 ľudí priviezli organizácie z iných európskych krajín na plavidlách pod nemeckou vlajkou.
Celkovo mali súkromné záchranné lode za toto obdobie dopraviť do Talianska približne 42 300 migrantov.
Podľa talianskeho výpočtu tak prípady spojené s Nemeckom predstavujú takmer dve tretiny tohto počtu.
Talianska vláda už dlhšie presadzuje tvrdší kurz. Rím pripravil aj prísnejšie pravidlá, ktoré umožňujú zasahovať proti lodiam privážajúcim migrantov do talianskych vôd.
Rím chce, aby Berlín zaplatil časť nákladov
Taliansky minister vnútra Matteo Piantedosi tvrdí, že Nemecko by malo niesť časť finančnej zodpovednosti za ľudí privezených organizáciami, ktoré majú väzbu na Nemecko.
Taliansku nevznikajú náklady iba v momente, keď loď zakotví.
Štát musí zabezpečiť registráciu migrantov, prvotné preverenie, ubytovanie, zdravotnú starostlivosť, bezpečnostné opatrenia a následné azylové konania.
Konkrétnu sumu, ktorú by mal Berlín podľa Ríma zaplatiť, talianska vláda zatiaľ nezverejnila.
Práve peniaze sa však stali podmienkou ďalších rokovaní.
Taliansko blokuje aj návraty z Nemecka
Spor má už konkrétny dopad na vzťahy oboch štátov.
Nemecko chce podľa dostupných informácií poslať späť do Talianska troch žiadateľov o azyl, ktorí sa na územie Európskej únie pôvodne dostali cez Taliansko a neskôr požiadali o ochranu v Nemecku.
Rím však návrat týchto ľudí spája s vyriešením širšieho sporu.
Piantedosi dal najavo, že kým nebude vyriešená otázka finančnej zodpovednosti, Taliansko nechce s Berlínom rokovať o ďalšom preberaní migrantov.
To môže byť podstatné, pretože podobné transfery sú súčasťou systému, ktorý určuje, ktorý členský štát je zodpovedný za konkrétnu žiadosť o azyl.
Od júna platia nové pravidlá EÚ
Situácia prichádza iba približne dva mesiace po zásadnej zmene európskej migračnej politiky.
Od 12. júna 2026 sa naplno uplatňuje nový Migračný a azylový pakt Európskej únie.
Ten zavádza spoločné pravidlá preverovania migrantov na vonkajších hraniciach, rýchlejšie azylové konania a nový systém rozdeľovania zodpovednosti medzi členské štáty.
Zároveň zostáva zachovaný princíp, podľa ktorého má pri určovaní zodpovedného štátu význam aj krajina, cez ktorú žiadateľ vstúpil do Európskej únie.
Novinkou je širší mechanizmus solidarity, ktorý má pomáhať štátom vystaveným mimoriadnemu migračnému tlaku.
Spor Talianska a Nemecka tak môže byť jednou z prvých výrazných skúšok toho, ako bude nový systém fungovať pri konflikte dvoch veľkých členských krajín.
Jadrom konfliktu sú záchranné lode
Rím dlhodobo kritizuje fungovanie súkromných humanitárnych organizácií v Stredozemnom mori.
Talianska vláda argumentuje, že nie je spravodlivé, aby lode prevádzkované zahraničnými organizáciami zachraňovali ľudí na mori, privážali ich predovšetkým do talianskych prístavov a následnú zodpovednosť nieslo najmä Taliansko.
Podobné konflikty nie sú nové.
Už v minulosti museli európske štáty hľadať riešenie pre ľudí zachránených v Stredozemnom mori. Migrantov z humanitárnej lode Alan Kurdi si napríklad rozdelili Taliansko, Nemecko, Francúzsko, Portugalsko a Írsko.
Problém sa opakoval aj pri ďalších záchranných lodiach. Taliansko v minulosti odmietlo umožniť zakotvenie lode Ocean Viking, ktorá napokon zamierila do Francúzska.
Prečo je spor dôležitý aj pre ostatné krajiny EÚ
Ak sa Taliansko a Nemecko nedohodnú, konflikt môže presiahnuť ich vzájomné vzťahy.
Taliansko je jednou z hlavných vstupných krajín pre migrantov prichádzajúcich cez centrálne Stredozemné more. Nemecko je zase jednou z najvýznamnejších cieľových krajín pre ľudí, ktorí následne pokračujú ďalej do Európy.
Ak by krajiny začali vo väčšom rozsahu odmietať vzájomné transfery, nový európsky systém by sa mohol dostať pod tlak krátko po svojom zavedení.
Spor zároveň otvára citlivú otázku: kto má zaplatiť náklady na migrantov zachránených súkromnou loďou jednej krajiny, ak sú následne vylodení v inom členskom štáte?
Na túto otázku zatiaľ Rím a Berlín dávajú rozdielnu odpoveď.
Trasa cez Stredozemné more zostáva mimoriadne nebezpečná
Politický konflikt pokračuje na pozadí ďalších pokusov migrantov dostať sa do Európy po mori.
Podľa údajov uvedených v zdrojových podkladoch bolo počas roku 2026 na stredomorskej trase zaznamenaných najmenej 872 mŕtvych alebo nezvestných ľudí.
Skutočné číslo môže byť vyššie, keďže nie každé potopenie člna alebo zmiznutie ľudí na mori sa podarí zaznamenať.
Nebezpečenstvo námorných trás ukazujú aj ďalšie prípady. Pri jednej zo záchranných operácií v Egejskom mori napríklad začala klesať loď so 45 migrantmi.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je, že talianska vláda žiada od Nemecka finančné zapojenie do nákladov spojených s migrantmi privezenými nemeckými organizáciami alebo plavidlami pod nemeckou vlajkou.
Talianske údaje hovoria o približne 22 500 migrantoch privezených nemeckými organizáciami a ďalších 4 500 ľuďoch privezených na lodiach pod nemeckou vlajkou od októbra 2022.
Nie je zatiaľ známe, akú konkrétnu sumu Taliansko požaduje.
Otvorenou otázkou zostáva aj to, či Rím skutočne dlhodobo zablokuje návraty žiadateľov o azyl z Nemecka alebo obe vlády nájdu kompromis.
Práve výsledok sporu môže ukázať, či nový migračný systém EÚ dokáže v praxi vyvážiť zodpovednosť krajín prvého vstupu a solidaritu ostatných členských štátov.
