Americký prezident Donald Trump vyvolal ďalšiu kontroverziu svojimi vyjadreniami o vojne na Ukrajine. Tvrdí, že Rusko sa voči Ukrajine správa prijateľne a v poslednom čase toho veľa nerobí. Zároveň naznačil, že Volodymyr Zelenskyj by mal prenechať vedenie mierových rokovaní niekomu inému. Prekvapivo sa ho však zastal aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko, blízky spojenec Vladimira Putina.
Trumpove slová zazneli v čase, keď ruské útoky na Ukrajine pokračujú. V Charkovskej oblasti zahynulo pri dronovom útoku šesť ľudí vrátane dvoch detí. Vyjadrenia amerického prezidenta tak opäť vyvolali otázky o ďalšom smerovaní americkej politiky voči Moskve a Kyjevu.
Trump spochybňuje Zelenského úlohu v mierových rokovaniach
Donald Trump v pondelok 19. októbra vyhlásil, že Rusko sa podľa neho voči Ukrajine správa v poriadku a v poslednom čase toho veľa nerobí. Zároveň naznačil, že nastal čas, aby rokovania s Moskvou viedol namiesto Zelenského niekto iný.
Americký prezident opakovane kritizoval ukrajinského lídra a tvrdil, že vojna sa mohla skončiť už skôr, keby Kyjev prijal jeho predstavy o dohode. Zelenskému vyčítal aj údajný nedostatok ochoty dosiahnuť mier.
Tieto vyjadrenia prichádzajú v období napätia medzi Washingtonom a Kyjevom. Ukrajina sa obáva obmedzenia americkej podpory, ktorá je dôležitá pre jej obranu proti ruskej invázii.
Trump zároveň hovoril o možnosti stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Ukrajina by podľa jeho vyjadrení nemusela byť hlavnou témou takéhoto rokovania.
Lukašenko: O prezidentovi Ukrajiny majú rozhodovať Ukrajinci
Prekvapivú reakciu priniesol bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý patrí medzi najbližších politických spojencov Vladimira Putina. Podľa neho Trump nemá Ukrajine diktovať, kto má stáť na čele krajiny.
„To nie je otázka pre Trumpa. O tom, kto bude prezidentom Ukrajiny, rozhodne ukrajinský ľud,“ uviedol Lukašenko podľa bieloruskej štátnej agentúry BelTA.
Zároveň však čiastočne podporil Trumpovu kritiku Zelenského v otázke volieb. Pripomenul, že ukrajinský prezident pred nástupom do funkcie hovoril o jednom funkčnom období.
Lukašenko tvrdí, že sľuby by sa mali dodržiavať, no rozhodnutie o budúcom prezidentovi musí zostať v rukách ukrajinských občanov. Zdôraznil tiež, že americký prezident nemá právo určovať Kyjevu, ako má postupovať.
Ukrajina v súčasnosti funguje v podmienkach vojnového stavu, ktorý platí od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Ukrajinské zákony počas jeho trvania neumožňujú konanie celoštátnych volieb.
Lukašenko upozornil na závislosť Ukrajiny od USA
Bieloruský prezident zároveň vysvetľoval, prečo si podľa neho Trump môže voči Zelenskému dovoliť takýto tlak. Ukrajina je totiž pri obrane výrazne závislá od amerických zbraní, spravodajských informácií a ďalšej podpory.
Lukašenko upozornil, že Washington môže pomoc obmedziť, ak sa vzťahy medzi oboma krajinami ďalej zhoršia. Jeho vyjadrenia však treba vnímať aj v kontexte jeho vlastného politického postavenia.
Bielorusko je úzko naviazané na Rusko a jeho územie ruské jednotky využili pri začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022. Lukašenkovo vystúpenie preto predstavuje nezvyčajný moment, keď líder spojený s Moskvou verejne odmietol Trumpovu predstavu o tom, kto má viesť Ukrajinu.
Trump mení rétoriku voči Rusku
Trumpove posledné vyjadrenia sprevádza aj zmena jeho postoja k energetickým vzťahom s Ruskom. Podľa medializovaných informácií americkí predstavitelia navrhli, aby Európa zvážila obnovenie nákupov ruského zemného plynu ako súčasť širších rokovaní o ukončení vojny.
Takýto prístup sa líši od skorších výziev amerického prezidenta, aby európske krajiny znížili závislosť od ruských energetických surovín. Washington zároveň diskutuje o možnostiach obchodných dohôd s Moskvou vrátane dodávok ruskej nafty.
Energetická politika a vojna na Ukrajine sa tak čoraz viac prelínajú. Prípadné zmiernenie sankcií alebo obnovenie obchodných vzťahov by mohlo mať dôsledky pre európsku energetickú bezpečnosť aj pre tlak na Rusko.
Ruské útoky pokračujú napriek debatám o mieri
Trumpove vyjadrenia zazneli v deň, keď ruský dronový útok v Charkovskej oblasti zabil šesť civilistov vrátane dvoch detí. Rusko zároveň v noci zaútočilo na Kyjev balistickými raketami a zasiahlo aj energetickú infraštruktúru.
Ukrajinské vedenie upozorňuje, že diplomatické rokovania musia zohľadňovať pokračujúce útoky a potrebu bezpečnostných záruk. Kyjev odmieta, aby o jeho budúcnosti rozhodovali veľmoci bez priamej účasti Ukrajiny.
Budúci vývoj bude závisieť od postoja Washingtonu, Moskvy, Kyjeva aj európskych spojencov. Zatiaľ nie je jasné, či sa podarí dohodnúť konkrétny formát rokovaní, ktorý by viedol k zastaveniu bojov.
ČÍTAJTE AJ
