Trumpov úrad poslal vyše 25-tisíc ľudí do tretích krajín, ukázalo vyšetrovanie
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa deportovala od januára 2025 do konca augusta 2026 najmenej 25 447 ľudí do krajín, ktorých neboli občanmi. Vyplýva to z medzinárodného vyšetrovania The Deportation Project koordinovaného organizáciou Forbidden Stories. Systém deportácií do tretích krajín sa stal významnou súčasťou sprísnenej imigračnej politiky Spojených štátov.
Tisíce ľudí skončili v tretích krajinách
Vyšetrovanie zdokumentovalo deportácie do 28 tretích krajín. Najväčšiu skupinu tvorili ľudia presunutí do Mexika – podľa zhromaždených údajov ich bolo približne 20-tisíc, hoci nešlo o mexických občanov. Ďalší smerovali do štátov v Afrike, Latinskej Amerike či Tichomorí.
Niektorí deportovaní pritom podľa investigatívneho projektu nemali s krajinou, do ktorej ich Spojené štáty poslali, predchádzajúce väzby. Medzi zdokumentovanými príkladmi boli Iránci presunutí do Panamy, obyvatelia Laosu poslaní do Eswatini či Venezuelčania deportovaní do Libérie.
Sprísňovanie prisťahovaleckej politiky patrí medzi hlavné priority Trumpovej administratívy. Téme migrácie a ochrany amerických hraníc sme sa venovali aj v článku o tom, ako Biely dom pod Trumpom mení priority v oblasti imigrácie a bezpečnosti.
Vznikol Úrad pre remigráciu
Dôležitú úlohu v tomto systéme získal Office of Remigration, teda Úrad pre remigráciu, pôsobiaci v rámci amerického ministerstva zahraničných vecí. Jeho úlohou je okrem iného rokovať so zahraničnými vládami o prijímaní ľudí deportovaných zo Spojených štátov.
Podľa vyšetrovania Trumpova administratíva uzavrela alebo pripravila dohody s desiatkami krajín. Interné dokumenty preskúmané denníkom The Washington Post ukazujú, že USA do konca júna 2026 autorizovali alebo prisľúbili najmenej 410 miliónov dolárov na podporu dohôd s 31 štátmi, prevažne v Afrike a Latinskej Amerike.
Biely dom svoju politiku obhajuje. Jeho hovorkyňa Lauren Bis uviedla, že do tretích krajín sú posielaní ľudia, ktorých domovské štáty nechcú prijať, vrátane osôb s príkazom na vyhostenie, ktoré požiadali, aby neboli vrátené do svojej vlasti.
Americký súd postup spochybnil
Politika deportácií do tretích krajín zároveň čelí súdnym sporom. Federálny odvolací súd 18. septembra 2026 potvrdil rozhodnutie nižšieho súdu, podľa ktorého postup vlády neposkytoval dotknutým ľuďom dostatočnú možnosť namietať deportáciu pre obavy o svoju bezpečnosť.
Spor sa týka najmä práva deportovaných dostať primerané upozornenie a možnosť upozorniť na riziko prenasledovania alebo iného nebezpečenstva v krajine, kam ich chcú Spojené štáty poslať.
ČÍTAJTE AJ: Donald Trump mení americkú politiku. Biely dom pripravuje nové reformy doma aj vo svete
Projekt The Deportation Project vznikol ako spoločné niekoľkomesačné vyšetrovanie desiatok novinárov z viacerých krajín. Koordinovala ho nezisková investigatívna organizácia Forbidden Stories a zapojili sa doň médiá zo Spojených štátov, Európy, Afriky aj Latinskej Ameriky.
Zistenia ukazujú, že deportácie do tretích krajín už nie sú iba jednotlivými prípadmi, ale súčasťou širšej imigračnej stratégie druhej Trumpovej administratívy. Ich ďalšie pokračovanie však môže ovplyvniť prebiehajúci právny spor o to, aké procesné záruky musí americká vláda deportovaným zabezpečiť.
