Turecké úrady pokračovali aj vo februári 2019 v rozsiahlych zásahoch proti ľuďom, ktorých spájali s hnutím duchovného Fethullaha Gülena. Ankara Gülena obviňovala z organizovania neúspešného vojenského prevratu z júla 2016, on však tieto obvinenia opakovane odmietal.
Článok bol pôvodne publikovaný 12. februára 2019 a neskôr redakčne prepracovaný a doplnený o ďalší vývoj.
Vo februári 2019 vydali viac než tisíc príkazov na zadržanie
Turecké orgány vtedy vydali príkazy na zadržanie 1 112 ľudí podozrivých z napojenia na Gülenovo hnutie. Išlo o ďalšiu vlnu zásahov, ktoré nasledovali po pokuse o prevrat v roku 2016.
Po neúspešnom puči turecké úrady zatkli desaťtisíce ľudí a ďalšie desaťtisíce štátnych zamestnancov, sudcov, učiteľov či vojakov prepustili alebo suspendovali.
Ankara označila Gülenovo hnutie za teroristickú organizáciu
Prezident Recep Tayyip Erdoğan a turecká vláda tvrdili, že Gülenova sieť prenikla do štátnych inštitúcií a pripravila prevrat. Samotný Gülen, ktorý žil v Spojených štátoch, účasť na puči popieral.
Vývoj po prevrate sme na Aktualizovane.sk sledovali aj neskôr. V jednom z prípadov turecké súdy odsúdili bývalých vojakov a štátnych zamestnancov na doživotné tresty.
Represie výrazne ovplyvnili vzťahy Turecka so Západom
Kritici tureckej vlády upozorňovali, že rozsah čistiek išiel ďaleko za osoby priamo spojené s pokusom o prevrat. Ankara naopak tvrdila, že opatrenia boli nevyhnutné na ochranu štátu.
O širších zmenách po roku 2016 sme písali aj v článku Turecko po pokuse o vojenský puč prešlo zmenami, ktoré ovplyvnili aj vzťahy s EÚ.
Fethullah Gülen zomrel v roku 2024
Fethullah Gülen zomrel v októbri 2024 vo veku 83 rokov v Spojených štátoch, kde žil dlhé roky v exile. Turecká vláda aj po jeho smrti deklarovala, že v boji proti jeho hnutiu bude pokračovať.
Príbeh Gülena a následných čistiek tak zostáva dôležitou kapitolou modernej tureckej politiky, ktorá ovplyvnila vnútorné pomery v krajine aj jej vzťahy so Spojenými štátmi a Európou.
