Ministerka kultúry Martina Šimkovičová prišla do Žilinského kraja s dobrou správou – štát podporí obnovu dvoch významných historických pamiatok. Pri pohľade na konkrétne čísla však vzniká otázka, ktorú nemožno jednoducho prehliadnuť.
Synagóga v Bytči získala 780 000 eur. Kostol sv. Mikuláša vo Višňovom 55 000 eur.
Rozdiel predstavuje 725-tisíc eur. Inými slovami, na projekt v Bytči smeruje viac ako 14-násobok sumy určenej pre Višňové.
Samotný rozdiel ešte nedokazuje nespravodlivé rozhodnutie. Projekty majú rozdielny rozsah – v Bytči ide o komplexnú obnovu vrátane technického vybavenia a okolia, zatiaľ čo 55-tisíc eur pre Višňové je určených predovšetkým na sanáciu vlhkosti.
Práve tu však vzniká ďalšia otázka.
Ministerstvo samo upozorňuje, že Kostol sv. Mikuláša má problémy nielen s vlhkosťou. Pamiatku trápia poruchy krovu, praskliny v murive a klenbách či rozsiahle plesne na vnútorných omietkach.
Ak je technický stav kostola taký vážny, je namieste pýtať sa, či 55-tisíc eur predstavuje iba prvú etapu väčšej pomoci a koľko peňazí bude potrebných na jeho skutočnú záchranu.
Višňové navyše nie je bezvýznamnou lokálnou stavbou. Kostol sv. Mikuláša je významnou sakrálnou pamiatkou a pútnickým miestom, ku ktorému prichádzajú veriaci aj z ďalších častí Slovenska.
Preto by bolo férové, aby rezort pri takom výraznom rozdiele verejnosti jasne ukázal, podľa akých kritérií boli sumy určené, aké sú celkové náklady oboch rekonštrukcií a akú ďalšiu podporu môže Višňové očakávať.
Nejde pritom o spochybňovanie 780-tisícovej investície do synagógy v Bytči. Ak historická budova potrebuje komplexnú rekonštrukciu, jej obnova je legitímnym využitím verejných peňazí.
Otázkou nie je, prečo dostala Bytča 780-tisíc eur. Otázkou je, prečo dostalo vážne poškodené Višňové zatiaľ iba 55-tisíc – a čo bude nasledovať.
Pri rozdeľovaní verejných financií totiž nestačí oznámiť dve sumy. Pri rozdiele 780 000 verzus 55 000 eur je úplne legitímne očakávať aj vysvetlenie, čo presne za týmto nepomerom stojí.
