ŽENEVA – Švajčiarske mesto, ktoré sa už desaťročia spája s najdôležitejšími diplomatickými rokovaniami sveta, sa opäť ocitlo v centre globálnej pozornosti. Spojené štáty začali v pondelok rokovania s ruskou delegáciou o novej potenciálnej multilaterálnej dohode o kontrole jadrových zbraní. O deň neskôr sa k rozhovorom majú pripojiť aj predstavitelia Číny. Stretnutia prichádzajú v citlivom období po vypršaní poslednej veľkej odzbrojovacej zmluvy medzi Washingtonom a Moskvou.
👉 Sledujte ďalší vývoj medzinárodnej politiky na https://www.liveworldupdates.com/
Koniec jednej éry
Zmluva New START, ktorá obmedzovala počet rozmiestnených jadrových hlavíc USA a Ruska na 1550 kusov na každej strane, vypršala začiatkom februára. Tým sa po prvý raz od studenej vojny ocitli dve najväčšie jadrové mocnosti bez záväzného právneho rámca regulujúceho ich strategické arzenály.
Americký predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí potvrdil, že predchádzajúce stretnutia vo Washingtone boli iba prípravné, zatiaľ čo rozhovory v Ženeve sú „podstatne konkrétnejšie“. Washington sa zároveň v uplynulých týždňoch radil aj s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, čím naznačil širšiu snahu o obnovenie globálnej architektúry jadrovej bezpečnosti.
Čína ako rozhodujúci faktor
Kľúčovým bodom rokovaní je snaha USA zapojiť do budúcej dohody aj Čínu. Washington tvrdí, že bez Pekingu by nová zmluva odrážala realitu len čiastočne. Americkí predstavitelia zároveň opakovane obvinili Čínu z rýchlej modernizácie jadrového arzenálu a z netransparentných testov.
Peking však tieto obvinenia odmieta. Zástupca čínskeho veľvyslanca pri OSN Šen Ťien uviedol, že Čína sa „nezúčastní žiadnych pretekov v zbrojení“ a jej kapacity nie sú porovnateľné s arzenálmi Spojených štátov či Ruska. Podľa neho preto nie je realistické očakávať trojstranné rokovania na rovnocennej úrovni.
Práve táto rozdielna interpretácia rovnováhy síl predstavuje najväčšiu prekážku. Zatiaľ čo Washington vidí rastúcu jadrovú kapacitu Číny ako strategickú hrozbu, Peking ju označuje za minimálne odstrašovanie.
Diplomatický boj o pravidlá
Rozhovory v Ženeve neznamenajú automatické začatie formálnych rokovaní. Ide skôr o test politickej vôle. Experti upozorňujú, že bez dohody môže svet vstúpiť do obdobia novej jadrovej neistoty – podobnej tej z druhej polovice 20. storočia, avšak v multipolárnom prostredí.
Nová dohoda by mala riešiť nielen počty hlavíc, ale aj moderné technológie: hypersonické nosiče, autonómne systémy či taktické jadrové zbrane. Práve tieto kategórie dnes výrazne menia strategickú rovnováhu a v starších zmluvách sa takmer nevyskytovali.
Diplomati naznačujú, že aj čiastočná dohoda by bola úspechom. Najväčším rizikom totiž nie je konflikt samotný, ale absencia pravidiel, ktoré ho dokážu kontrolovať.
