V kontexte oživenia slovenskej sociálnej politiky, nový minister práce Erik Tomáš sa stretáva s kritikou pri svojom pokuse o konsolidáciu sociálnych výdavkov. Jeho plán na zavedenie 13. dôchodku, financovaného zrušením rodičovského dôchodku, vyvoláva otázky o dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Z konzervatívneho hľadiska by sa dalo argumentovať, že takéto rozhodnutia by mali byť posudzované z hľadiska ich dlhodobého vplyvu na ekonomiku a demografickú štruktúru spoločnosti. Kritická analýza by sa mohla zamerať na potrebu zodpovedného fiškálneho manažmentu a na dôležitosť stimulácie hospodárskeho rastu ako prostriedku na zabezpečenie potrebných zdrojov pre sociálny systém.
Rozhodnutie zrušiť rodičovský dôchodok ako súčasť konsolidačných opatrení a zároveň zvýšiť výdavky na 13. dôchodok by mohlo byť vnímané ako krok, ktorý zvyšuje krátkodobé populárne opatrenia na úkor dlhodobej finančnej stability. Konzervatívny prístup by mohol vyzývať na premyslenejšie reformy, ktoré by zohľadňovali demografické zmeny a zabezpečili by rovnováhu medzi podporou seniorov a zároveň zachovaním fiškálnej disciplíny.
