Vstup vojsk Varšavskej zmluvy paralyzoval aj mestá na Spiši. Tanky však obišli Tatry, ale turisti z nich utekali
21.8.2025 (SITA.sk) – Vstup vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa paralyzoval v závere leta pred 57 rokmi aj mestá na Spiši. Vysoké Tatry ako súčasť jeho širšieho územia však ostali nedotknuté. Dovolenkári, turisti i domáci mali istým spôsobom šťastie, keď sa 21. augusta 1968 nemuseli prizerať so strachom na prechádzajúce kolóny vojenských áut a tankov.
A to viac ako dve desaťročia po skončení druhej svetovej vojny. Napriek tomu udalosti zasiahli turistami obľúbenú destináciu. Vojská prekročili československé hranice ešte 20. augusta 1968 o 23:20.
Správy o vpáde prekvapili aj rekreantov
„Vojaci intervenčných vojsk boli propagandou informovaní, že zasahujú proti kontrarevolúcii a v prípade, že nevstúpia do krajiny ako prví, obsadia Československo západné mocnosti. Sovietska tlač odôvodňovala v nasledujúcich dňoch vstup vojsk i existenciou pozývacieho listu, ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla Komunistickej strany Československa (KSČ), v ktorom žiadali o pomoc v boji proti kontrarevolúcii,“ vysvetľuje archivárka a historička Božena Malovcová vo svojom príspevku venovanom udalostiam v roku 1968 v publikácii Spišské exody v 20. storočí.
Takto poháňaní vstúpili aj do Popradu či neďalekých obcí. Správy o ich vpáde prekvapili aj rekreantov v slovenských veľhorách, kam v tom čase chodievali za oddychom pracovníci závodov, umelci či riaditelia. Aktuálnu vnútroštátnu situáciu prerokovala hneď 21. augusta 1968 Rada Mestského národného výboru (MsNV) v Starom Smokovci.
Vyjadrenie dôvery Dubčekovi i Husákovi
Spoločne s Mestským výborom Komunistickej strany Slovenska vydala rezolúciu, ktorou podporila Ústredný výbor KSČ a najvyššie orgány republiky. Obyvateľov Vysokých Tatier podľa zápisnice vyzvala k tomu, aby „zachovali kľud a pracovnú disciplínu tak, aby domáci i zahraniční návštevníci a hostia pocítili slovenskú národnú hrdosť, socialistické vlastenectvo a úprimnú horlivosť“.
V snahe zamedziť nekontrolovaný nadmerný výkup potravín zaviedla regulovaný predaj niektorých druhov. Podľa archivárky Martiny Šlampovej z popradského pracoviska Štátneho archívu v Prešove si mohli ľudia kúpiť na hlavu štyri kilogramy múky na dva týždne, v rovnakom množstve chlieb i ryžu, po kile strukovín, cukru, soli, masti, či jeden kus mydla a jeden balík mydlového prášku. Členovia Rady MsNV 26. augusta vyjadrili dôveru Dubčekovi, Svobodovi, Husákovi a Černíkovi.
Prvá reakcia na prítomnosť vojsk
„Odsúdili okupáciu Československa vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy ako akt agresie, ktorý je v rozpore s chartou OSN i Varšavskou zmluvou. Žiadali okamžité opustenie nášho územia vojskami a tiež náhradu všetkých škôd, spôsobených ich intervenciou. Výzvy vypracované a schválené radou boli adresované obyvateľom obce, mládeži a stavbárom. Rada v nich vyjadrila hrdosť nad disciplinovanosťou miestnych obyvateľov a tiež výzvu k porozumeniu, trpezlivosti a disciplinovanosti a podporu pri odstraňovaní následkov okupácie,“ opísala Šlampová.
Prvou reakciou na prítomnosť vojsk bolo podľa jej slov podanie návrhu na premenovanie zotavovne Donbas v Tatranskej Lomnici na zotavovňu M. R. Štefánika a neskôr aj na premenovanie zotavovane Volga. Náhlemu odchodu turistov a ekonomickým škodám však v Tatrách zabrániť nemohli. Sezóna sa tam 21. augusta nečakane predčasne skončila, rekreačné zariadenia sa okamžite vyprázdnili.
„V prvé dni bol nedostatok benzínu, pretože každý turista sa chcel čo najskôr dostať domov. Skupovali aj múku, cukor, ryžu a soľ,“ opísala Malovcová. V nasledujúcich dňoch sa situácia v zásobovaní podľa Šlampovej upokojila.
Život v Tatrách po vpáde
„V septembri 1968, keď sa v štáte začal proces konsolidácie pomerov, v Tatrách nebolo čo konsolidovať, konsolidáciu v tatranských pomeroch by predstavoval návrat turistov,“ uviedla archivárka, ktorá vychádza z dobových dokumentov a tlače.
„Život vo Vysokých Tatrách a činnosť miestnych funkcionárov sa postupne vrátila k bežným záležitostiam, ale hlavne k najaktuálnejšej úlohe toho obdobia, príprave Majstrovstiev sveta v lyžovaní v klasických severských disciplínach v roku 1970 a dohľadu nad výstavbou potrebných zariadení,“ dodala.
Vstup vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy (Bulharsko, Maďarsko, NDR, Poľsko a ZSSR) v noci z 20. na 21. augusta na územie ČSSR bol oficiálne označovaný za internacionálnu pomoc. Invázia komunistických armád si vyžiadala v Československu viac ako sto obetí, tiež stovky ťažko a ľahko zranených. Internovaných, zadržaných a unesených bolo podľa pamätníka týchto udalostí v Poprade 172 ľudí.
Viac k témam: Československo, Pražská jar, SNP Slovenské národné povstanie, Varšavská zmluva
Zdroj: SITA.sk – Vstup vojsk Varšavskej zmluvy paralyzoval aj mestá na Spiši. Tanky však obišli Tatry, ale turisti z nich utekali © SITA Všetky práva vyhradené.
