Irán odmieta odovzdať svoje zásoby obohateného uránu inej krajine, a to ani v prípade uzavretia dohody so Spojenými štátmi. Teherán považuje túto otázku za jednu zo zásadných červených čiar pri rokovaniach o ukončení konfliktu. Washington však trvá na riešení jadrového programu a chce zabrániť tomu, aby Irán získal možnosť vyrobiť jadrovú zbraň. Spor tak naďalej komplikuje diplomatické úsilie o trvalú dohodu.
Teherán odmieta presun jadrového materiálu do zahraničia
Iránsky hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Baghaí vyhlásil, že Teherán nevidí dôvod na presun zásob vysoko obohateného uránu do inej krajiny. Jeho vyjadrenie zaznelo v čase, keď sa prostredníctvom sprostredkovateľov diskutuje o možnej dohode medzi Iránom a Spojenými štátmi.
Podľa iránskej strany nie je odovzdanie jadrového materiálu súčasťou prijateľného riešenia. Teherán zároveň tvrdí, že pokračuje v komunikácii s Washingtonom nepriamo, prostredníctvom diplomatických sprostredkovateľov.
Ako jedna z možných destinácií pre prípadný presun uránu sa v minulosti spomínalo Rusko. Irán však takúto možnosť odmieta.
Podobný postoj zopakoval aj tajomník iránskej Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť Mohsen Rezáí. Podľa jeho vyjadrenia Irán neplánuje odviezť zo svojho územia ani najmenšie množstvo obohateného jadrového materiálu.
USA požadujú riešenie jadrového programu
Spojené štáty považujú iránsky jadrový program za jednu z najdôležitejších otázok rokovaní. Prezident Donald Trump opakovane deklaroval, že Washington nedovolí Teheránu získať jadrovú zbraň.
Americká administratíva preto presadzuje, aby každá dohoda obsahovala konkrétne záväzky týkajúce sa obohacovania uránu, zásob jadrového materiálu a medzinárodných kontrol.
Rozdiel medzi postojmi oboch krajín je výrazný. Irán odmieta presun svojich zásob do zahraničia, zatiaľ čo Spojené štáty požadujú záruky, že tento materiál nebude možné využiť na výrobu jadrovej zbrane.
Práve osud vysoko obohateného uránu môže rozhodnúť o tom, či sa podarí dosiahnuť širšiu dohodu. Bez kompromisu v tejto otázke zostáva priestor na ukončenie konfliktu obmedzený.
Medzinárodní inšpektori nemajú prístup ku všetkým zariadeniam
Spor sa týka aj kontrol zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Iránsky hovorca tvrdí, že krajina s agentúrou naďalej spolupracuje a jej inšpektori nedávno navštívili jadrovú elektráreň v Búšehri.
Kontroly ďalších jadrových zariadení sú však podľa Teheránu komplikované. Irán argumentuje, že po vojenských útokoch na jadrovú infraštruktúru a pri pokračujúcich hrozbách zo strany USA nie sú vytvorené jasné podmienky na inšpekcie.
Práve možnosť overiť rozsah iránskeho jadrového programu je pritom pre Washington zásadná. Bez nezávislého dohľadu bude podľa amerických požiadaviek ťažké získať istotu, že Teherán dodržiava prípadné záväzky.
Hormuzský prieliv a sankcie zostávajú ďalšími prekážkami
Jadrový program nie je jedinou témou, na ktorej sa Irán a Spojené štáty nevedia dohodnúť. Teherán spája obnovenie rokovaní a otvorenie strategického Hormuzského prielivu so splnením viacerých požiadaviek.
Medzi ne patrí zrušenie amerických sankcií, ukončenie blokády iránskych prístavov, uvoľnenie zmrazených finančných aktív a vyplatenie vojnových reparácií. Irán zároveň požaduje ukončenie nepriateľských akcií na všetkých frontoch.
Podľa vyjadrení iránskych predstaviteľov má krajina pripravený návrh, ktorý sa prostredníctvom Kataru dostal k Spojeným štátom. Teherán však podmieňuje ďalší postup splnením svojich požiadaviek.
Washington naopak presadzuje, aby sa jadrový program stal súčasťou rokovaní už v ich úvodnej fáze. Obe strany tak majú odlišnú predstavu o poradí krokov aj o konečnej podobe dohody.
Rokovania pokračujú, dohoda je však stále neistá
Diplomatické kontakty medzi Teheránom a Washingtonom pokračujú prostredníctvom sprostredkovateľov, najmä Kataru. Do úsilia o zmiernenie napätia sa zapájajú aj ďalšie krajiny regiónu.
Napriek tomu zatiaľ nie je potvrdené, že by obe strany dosiahli dohodu o ukončení konfliktu. Irán trvá na svojich podmienkach a odmieta ustúpiť v otázke presunu obohateného uránu. Spojené štáty zase nechcú pristúpiť na riešenie, ktoré by podľa nich neposkytovalo dostatočné záruky proti vývoju jadrovej zbrane.
Výsledok rokovaní bude mať význam nielen pre bezpečnosť Blízkeho východu, ale aj pre svetové energetické trhy. Hormuzským prielivom pred konfliktom prechádzala významná časť globálnych dodávok ropy. Jeho dlhodobé obmedzenie preto môže mať dosah na ceny energií aj medzinárodný obchod.
ČÍTAJTE AJ
- Irán hovorí o víťazstve nad USA. Rokovania cez sprostredkovateľov podľa Teheránu dokazujú jeho úspech
- Irán ponúka otvorenie Hormuzského prielivu do 48 hodín pod podmienkou USA
- Irán varuje pred tvrdou odvetou za každý útok. Diplomatické rokovania napriek napätiu pokračujú