Uzavretie Hormuzského prielivu a následný rast cien ropy a zemného plynu stáli Európu už 127 miliárd eur navyše. Upozornila na to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Podľa nej európske krajiny zaplatili za dovážané fosílne palivá výrazne viac, hoci nezískali žiadne dodatočné množstvo energie. Energetická kríza tak opäť otvorila otázku závislosti Európskej únie od dovozu surovín.
Vyjadrenie zaznelo v utorok 3. novembra 2026 v Bruseli. Von der Leyenová zároveň upozornila, že konflikt na Blízkom východe sa môže opäť vyostriť a priniesť ďalšie komplikácie pre energetické trhy.
Európa zaplatila za energie o 127 miliárd eur viac
Predsedníčka Európskej komisie poukázala na ekonomické dôsledky obmedzenia dopravy cez Hormuzský prieliv. Vyššie ceny fosílnych palív podľa nej znamenajú pre európske hospodárstvo obrovskú dodatočnú záťaž.
Európa totiž musí za dovážanú ropu a zemný plyn platiť viac, pričom samotné množstvo energie, ktoré získava, sa tým nezvyšuje.
Von der Leyenová zdôraznila, že súčasná situácia ukazuje riziká spojené so závislosťou od fosílnych palív. Ak sa naruší významná dopravná trasa alebo dôjde k vojenskému konfliktu v oblasti dôležitej pre energetiku, dôsledky sa rýchlo prejavia aj na cenách v európskych krajinách.
Podobné obavy vyjadril nedávno aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Podľa jeho slov zaplatili európske podniky a spotrebitelia v dôsledku zdražovania energií viac ako 100 miliárd eur navyše.
Hormuzský prieliv je dôležitý pre celý svet
Hormuzský prieliv sa nachádza medzi Iránom a Ománom a spája Perzský záliv s Ománskym zálivom. Patrí medzi najdôležitejšie námorné trasy pre medzinárodný obchod s ropou a skvapalneným zemným plynom.
Pred vypuknutím vojny medzi Spojenými štátmi a Iránom ním prechádzala približne pätina svetovej námornej prepravy ropy a LNG. Jeho obmedzenie preto nezasiahlo iba krajiny Blízkeho východu, ale aj odberateľov v Európe a Ázii.
Keďže veľká časť energetických surovín sa prepravuje po mori, narušenie tejto trasy vyvoláva neistotu medzi obchodníkmi, prepravnými spoločnosťami aj odberateľmi. Trh reaguje na obavy z nedostatku dodávok a rastúce riziko sa premieta do cien.
Konflikt s Iránom vyvolal tlak na ceny ropy a plynu
Súčasná energetická situácia súvisí s vojnou medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom, ktorá sa začala koncom februára 2026. Po vypuknutí konfliktu sa výrazne zhoršila bezpečnostná situácia v oblasti Perzského zálivu.
Irán následne fakticky obmedzil dopravu cez Hormuzský prieliv a začal útočiť na energetickú infraštruktúru susedných krajín. Obavy z ďalších výpadkov dodávok sa premietli do cien ropy a zemného plynu.
Napätie sa pritom neobmedzuje iba na samotný prieliv. Do situácie zasahujú aj vojenské operácie, sankcie, diplomatické rokovania a hrozby ďalšej eskalácie.
O vývoji rokovaní a iránskych požiadavkách sme informovali aj v článku Irán varuje pred tvrdou odvetou. Diplomatické rokovania napriek napätiu pokračujú.
Brusel upozorňuje na riziko ďalšieho vyhrotenia
Von der Leyenová v Bruseli upozornila aj na možnosť opätovného zhoršenia konfliktu na Blízkom východe. Jej vyjadrenia prišli po americkom útoku na iránsky ostrov Kešm, ktorý sa nachádza v oblasti Hormuzského prielivu.
Washington operáciu označil za obranné opatrenie na ochranu amerických vojenských kapacít v regióne. Situácia však zostáva napätá a ďalší vývoj môže ovplyvniť nielen bezpečnosť lodnej dopravy, ale aj ceny energií.
Americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu zároveň pohrozili obnovením útokov na Irán. Trump však poprel, že by plánoval zaútočiť na Teherán po voľbách do amerického Kongresu.
Diplomatické snahy o vyriešenie krízy tak pokračujú v čase, keď energetické trhy zostávajú citlivé na každú novú informáciu z regiónu.
Energetická závislosť sa stáva ekonomickým rizikom
Európska komisia využíva súčasnú situáciu ako argument pre znižovanie závislosti od fosílnych palív. Dovoz ropy a zemného plynu totiž prináša nielen náklady na samotné suroviny, ale aj riziko cenových šokov, ktoré Európa nedokáže priamo kontrolovať.
Ak sa dodávky narušia v jednej časti sveta, dôsledky môžu pocítiť domácnosti a podniky aj na opačnom konci kontinentu.
Európska únia preto dlhodobo podporuje rozvoj obnoviteľných zdrojov, diverzifikáciu dodávateľov a investície do energetickej infraštruktúry. Cieľom je znížiť zraniteľnosť európskeho hospodárstva voči geopolitickým krízam.
Súčasné udalosti zároveň ukazujú, že ani širšia sieť dodávateľov úplne neodstraňuje vplyv svetových cien. Európa totiž nakupuje energie na medzinárodných trhoch, kde sa výpadky dodávok a obavy z nedostatku prejavujú naprieč regiónmi.
Otvorenie prielivu by mohlo zmierniť tlak na energetické trhy
Obnovenie bezpečnej a pravidelnej lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv by mohlo znížiť neistotu na energetických trhoch. Samotné otvorenie trasy však ešte automaticky neznamená okamžitý návrat cien na úroveň spred konfliktu.
Rozhodujúce bude, či sa podarí obnoviť dôveru lodných spoločností, poisťovní a obchodníkov. Dôležitá bude aj stabilita prímeria a záruky, že plavidlá nebudú vystavené ďalším útokom.
Irán v uplynulých dňoch predstavil podmienky, za ktorých by bol ochotný obnoviť plavbu. O jeho návrhu sme informovali v článku Irán ponúka otvorenie Hormuzského prielivu do 48 hodín, USA však musia ustúpiť.
Kým sa nepodarí dosiahnuť stabilnú dohodu, Európa bude naďalej vystavená riziku ďalších cenových výkyvov. Suma 127 miliárd eur, ktorú spomenula šéfka Európskej komisie, ukazuje, aké nákladné môžu byť dôsledky konfliktu vzdialeného tisíce kilometrov od európskych domácností.
ČÍTAJTE AJ
- Irán varuje pred tvrdou odvetou. Diplomatické rokovania napriek napätiu pokračujú
- Irán ponúka otvorenie Hormuzského prielivu do 48 hodín, USA však musia ustúpiť
- Ceny plynu v Európe sa blížia k 100 eurám
- USA navrhujú obnoviť dodávky ruského plynu cez Ukrajinu na Slovensko
