Ekonomická nálada na Slovensku sa zhoršuje, analytik upozorňuje na rastúcu opatrnosť domácností

29. januára 2026

Doba čítania: 2 minúty/minút

29.1.2026 (SITA.sk) – Začiatok roka 2026 priniesol do slovenskej ekonomiky citeľné ochladenie nálady. Podnikatelia aj spotrebitelia vstúpili do nového roka s výrazne väčšími obavami, čo potvrdzujú aj najnovšie údaje Štatistického úradu SR. Indikátor ekonomického sentimentu v januári klesol o 4,5 bodu na 97,4 bodu a prepadol sa tak hlbšie pod svoj dlhodobý priemer. Oproti januáru minulého roka je nálada slabšia rovnako o 4,5 bodu a za historickým priemerom zaostáva až o 8,3 bodu.

Vývoj nezamestnanosti

Zhoršenie nálady bolo plošné a dotklo sa všetkých sledovaných sektorov. Najvýraznejší pokles zaznamenalo stavebníctvo a služby, no horšie očakávania hlásia aj priemysel, obchod a samotní spotrebitelia. Práve domácnosti sa pritom stávajú kľúčovým faktorom ďalšieho vývoja. Indikátor spotrebiteľskej dôvery po sezónnej úprave v januári klesol o 4,3 bodu na -26,7 bodu, čo je najnižšia hodnota za posledné tri roky, od marca 2023.

Spotrebitelia sa zhodne zhoršili vo všetkých sledovaných oblastiach, pričom najnegatívnejšie vnímajú vývoj nezamestnanosti, ale aj perspektívu vlastných úspor, celkovej hospodárskej situácie a finančnej kondície domácností.

Analytik 365.bank Tomáš Boháček upozorňuje, že nejde len o krátkodobý výkyv. „Najväčším negatívnym prekvapením januára je prudké zhoršenie spotrebiteľskej dôvery, ktorá sa prepadla na najnižšiu úroveň za posledné tri roky. Ide o potvrdenie dlhodobejšieho trendu opatrnosti domácností,“ hodnotí vývoj.

Podľa neho sa pesimizmus spotrebiteľov už neviaže primárne na infláciu, ktorá citeľne spomalila, ale presúva sa k obavám o istotu príjmu a zamestnania. To vysvetľuje, prečo sa zlepšenie reálnych miezd zatiaľ nepremieta do vyššej spotreby, ale skôr do snahy vytvárať finančné rezervy.

Defenzívne správanie domácností sa následne prenáša aj do podnikateľského sektora. V priemysle klesol indikátor dôvery o 4 body na -0,3 bodu, pričom náladu zhoršili najmä slabšie očakávania produkcie a rast zásob.

Oživenie zahraničného dopytu

Najväčší pesimizmus ohľadom budúcej výroby prejavili podniky v chemickom priemysle, zatiaľ čo rast zásob hlásili najmä výrobcovia ostatných nekovových výrobkov a základných farmaceutických produktov. Podľa Boháčka to naznačuje, že oživenie zahraničného dopytu zostáva pomalé a nerovnomerné a firmy preto volia opatrnejšie výrobné plány.

Služby a stavebníctvo potvrdzujú slabosť domáceho dopytu. Indikátor dôvery v službách klesol o 5 bodov na -1,7 bodu, pričom sa zhoršili hodnotenia podnikateľskej situácie aj očakávaného dopytu, najmä v oblasti nehnuteľností. To poukazuje na kombináciu vysokých cien a opatrnosti klientov. V stavebníctve sa dôvera prepadla ešte výraznejšie, o 6 bodov na -6,5 bodu, v dôsledku slabších objednávok, predovšetkým pri výstavbe budov a inžinierskych stavieb, a rastúcich obáv z vývoja zamestnanosti. Tento vývoj môže v ďalších mesiacoch brzdiť investičnú aktivitu.

Zvýšená opatrnosť

Obchod síce zostáva relatívne stabilnejším segmentom, no aj tu je viditeľná zvýšená opatrnosť. Indikátor dôvery v obchode klesol o 3 body na 7,3, pričom podnikatelia negatívnejšie hodnotia najmä nedávny vývoj aktivít a výhľad ďalšieho obdobia. Najviac sa to prejavilo v oprave a údržbe motorových vozidiel a v maloobchode so zariadeniami pre informačné a komunikačné technológie. Firmy tak zjavne reagujú na zdržanlivejšie správanie spotrebiteľov a skôr vyčkávajú, než by rozširovali svoje aktivity.

Januárové údaje tak podľa analytika 365.bank kreslia obraz ekonomiky, ktorá má potenciál rásť, no chýba jej presvedčenie. „Podnikateľský sektor je pripravený reagovať na zlepšenie dopytu, no domácnosti zatiaľ ostávajú v defenzíve,“ upozorňuje Boháček. Ak sa spotrebiteľská dôvera v najbližších mesiacoch neodrazí od dna, hospodársky rast bude podľa neho len veľmi mierny a nerovnomerný.

Riziká pre slovenskú ekonomiku sú tak v roku 2026 viac vnútorné než vonkajšie. Kľúčovou otázkou prestáva byť inflácia a do popredia sa dostáva dôvera, predovšetkým dôvera domácností v stabilitu trhu práce a vlastných príjmov. Bez jej obnovenia zostane slovenská ekonomika v režime opatrného prešľapovania na mieste a optimizmus bude počas väčšiny roka tlmený.