27.4.2026 (SITA.sk) – Aj v prípade splavu platia pravidlá, ktoré pomáhajú predchádzať nepríjemným či nebezpečným situáciám.
Symbolickým odomknutím rieky Dunajec a turistických chodníkov otvorili v sobotu v Pieninách letnú turistickú sezónu. Práve pltníctvo patrí v tomto regióne k hlboko zakoreneným tradíciám. Kým v minulosti na pltiach prevážali drevo, dnes sú to turisti, ktorí sem za touto atrakciou prichádzajú.
Kto bol zakladateľ pltníctva?
Splav z Červeného Kláštora do Lesnice trvá približne hodinu a pol. Ponúka nielen výhľady na okolitú prírodu pod vrchom Tri koruny, ale súčasťou je aj výklad pltníkov plný zaujímavostí a povestí.
„Pltníctvo pre tento región predstavuje živobytie, ale je to aj atrakcia, turistika, folklór, ide o dlhodobú tradíciu. Asi 150 rokov sa tu už pltníci po Dunajci splavujú s turistami. Hovorí sa, že zakladateľom pltníctva bol nejaký Žid, ktorý mal v Pieninách na Poľane reštauráciu a takto si z Kláštora zvážal dole, do reštaurácie, hostí,“ vysvetľuje bývalý pltník a súčasný zástupca starostu obce Lesnica Pavol Špirka.
Ako pripomenul, aj plte vyzerali v minulosti inak. „Boli vydlabávané, išlo o kmene dreva, ktoré sa zviazali dohromady kvôli stabilite,“ dodal. Dnes majú podobu skôr drevených lodiek s pohodlným sedením s operadlom. Traduje sa, že s pltníctvom sa spája aj typický goralský klobúk.
„Kedysi sa plavili pltníci s drevom z Pienin do až do Baltického mora. Trasa bola dlhá, mala asi deväťsto kilometrov. Plavba im trvala mesiac, aj dlhšie. Takto vznikli aj goralské klobúky, ktoré sa tu nosia na pltiach. Za každý splav s drevom do Baltiku si pltník, ktorý sa dopravil k moru, odtiaľ zobral jednu mušličku a pripol si ju na klobúk. Takýmto spôsobom sa vedelo, že koľko mušlí na klobúku, toľkokrát bol s drevom pri Baltickom mori. Dnes sa už k moru drevo neplaví, ale klobúky s mušličkami ostali,“ skonštatoval Špirka.
Splav a pravidlá
Pltníci na Dunajci nechajú návštevníkov počas plavby kochať sa prírodou vo chvíľkach ticha, tie sa však pravidelne striedajú so zaujímavým výkladom. V ňom opisujú nielen prostredie, jednotlivé časti a lokality splavu, ale pridávajú aj rôzne povesti späté s okolím. „Ľudia sa sem radi vracajú nielen kvôli prírode, ale práve aj kvôli pltníkom. Výrečnosť na pltiach totiž musí byť,“ konštatuje pltník Pavol Hovana.
Tomuto vodáckemu remeslu sa venuje už 43 rokov. „Ľudia hovoria, že som najstarší pltník, ktorý je najdlhšie na vode,“ poznamenal. Za roky práce sa stretol s rôznymi turistami. „Niektorých zaujíma príroda, niektorých iba ryby, treba však s ľuďmi vychádzať,“ opísal.
Hoci oficiálne spustili letnú sezónu pod Troma korunami v sobotu 25. apríla, plte sa môžu po Dunajci plaviť už od 1. apríla. V teréne sú nielen pltníci, ale aj záchranári. „Mali sme už aj jeden zásah, už to beží,“ poznamenal predseda Horskej služby Pieninského národného parku Marko Popovič.
Turistov upozorňuje, že aj v prípade splavu platia pravidlá, ktoré pomáhajú predchádzať nepríjemným či nebezpečným situáciám. „U vodákov platí zásada, že pokiaľ ide niekto prvýkrát na vodu, na kajak, kanoe či raft, mal by si so sebou zobrať inštruktora a neriskovať. Mali sme tu v tomto roku už zásah, keď sa dvaja návštevníci plavili na kajaku a prevrátili sa, nevedeli splavovať,“ dodal.
Viac k témam: Dunajec, Pieninský národný park (PIENAP), Pieniny, Pltníctvo, Splav Dunajca
Zdroj: SITA.sk – V Pieninách odomkli Dunajec, pltníctvo patrí k regiónu už stáročia – VIDEO © SITA Všetky práva vyhradené.
