AI SUMÁR
- Minister práce Erik Tomáš chce obnoviť dôchodkový strop pre fyzicky náročné a rizikové profesie.
- Naráža však na záväzky Slovenska voči Európskej komisii v rámci Plánu obnovy.
- Súčasný systém automaticky zvyšuje dôchodkový vek podľa rastu strednej dĺžky života.
- Rezort práce už vedie rokovania s Európskou komisiou o možných výnimkách.
- Téma dôchodkového veku sa môže stať jednou z najväčších sociálnych a politických tém nasledujúcich mesiacov.
Koniec práce v 67-ke? Tomáš chce vrátiť dôchodkový strop, Brusel však môže povedať nie
Minister práce Erik Tomáš otvoril tému, ktorá sa dotýka státisícov pracujúcich Slovákov. Šéf rezortu práce avizoval snahu obnoviť dôchodkový strop aspoň pre ľudí vykonávajúcich fyzicky náročné alebo rizikové povolania.
Podľa ministra nie je spravodlivé, aby človek pracujúci celý život v náročných podmienkach odchádzal do dôchodku v rovnakom veku ako zamestnanci s menej fyzicky zaťažujúcou prácou.
Plány vlády však komplikujú záväzky, ktoré Slovensko prijalo voči Európskej únii.
Dôchodkový strop zrušila reforma
V minulosti bol maximálny dôchodkový vek na Slovensku zastropovaný na úrovni 64 rokov.
Následná dôchodková reforma však tento mechanizmus odstránila a zaviedla automatické naviazanie dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života.
Cieľom bolo zabezpečiť dlhodobú finančnú stabilitu dôchodkového systému v období starnutia populácie.
Práve táto zmena sa stala jedným z míľnikov Plánu obnovy, za ktorý Slovensko získava miliardy eur z európskych fondov.
Tomáš: Chceme pomôcť rizikovým profesiám
Minister práce priznal, že vláda pôvodne chcela obnoviť dôchodkový strop vo väčšom rozsahu.
Narazila však na odpor Európskej komisie, ktorá sleduje plnenie reformných záväzkov Slovenska.
„Budeme sa pokúšať zaviesť dôchodkové stropy aspoň pre ťažké alebo rizikovejšie povolania,“ uviedol Tomáš.
Podľa rezortu práce už prebieha komunikácia s Bruselom o tom, či by bolo možné zaviesť výnimku bez porušenia podmienok Plánu obnovy.
Kto by mohol odchádzať skôr?
Hoci konkrétny zoznam profesií zatiaľ neexistuje, diskusia sa pravdepodobne bude týkať povolaní s vysokou fyzickou záťažou alebo zdravotným rizikom.
Odborníci dlhodobo spomínajú napríklad:
- baníkov,
- hutníkov,
- pracovníkov v chemickom priemysle,
- záchranárov,
- niektoré zdravotnícke profesie,
- zamestnancov vystavených extrémnym pracovným podmienkam.
Práve pri týchto skupinách sa často objavujú argumenty, že pokračovať v práci do vysokého veku môže byť zdravotne problematické.
Slovensko starne, tlak na systém rastie
Dôchodkový systém čelí dlhodobému demografickému problému.
Počet pracujúcich ľudí klesá, zatiaľ čo počet dôchodcov rastie. Bez reformných opatrení by sa preto podľa ekonomických analýz deficit systému postupne prehlboval.
Práve preto bola väzba dôchodkového veku na dĺžku života jednou z hlavných podmienok reformy.
Podporovatelia súčasného modelu tvrdia, že bez automatického zvyšovania dôchodkového veku bude čoraz ťažšie financovať penzie budúcich generácií.
Analýza: Politicky populárne, ekonomicky komplikované
Myšlienka dôchodkového stropu patrí medzi témy, ktoré majú silnú podporu verejnosti. Mnohí ľudia totiž vnímajú neustále zvyšovanie dôchodkového veku ako nespravodlivé.
Na druhej strane ekonomické prepočty upozorňujú, že Slovensko patrí medzi krajiny s rýchlo starnúcou populáciou a každé zníženie veku odchodu do dôchodku zvyšuje tlak na verejné financie.
Ak sa vláde podarí presvedčiť Európsku komisiu, môže vzniknúť kompromisný model určený len pre vybrané profesie.
Ak však Brusel zmenu odmietne, dôchodkový strop môže zostať len politickou ambíciou bez reálneho výsledku.
Isté je jedno – debata o tom, dokedy budú Slováci pracovať, sa v najbližších mesiacoch opäť dostane do centra politického diania.
