Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval Európu, aby si do desiatich rokov vybudovala vlastnú schopnosť vysielať astronautov do vesmíru bez závislosti od amerických alebo iných zahraničných lodí. Cieľom má byť väčšia technologická a strategická samostatnosť Európy v čase, keď vesmír získava čoraz väčší hospodársky aj bezpečnostný význam.
Macron predstavil ambíciu počas Medzinárodného vesmírneho summitu v Paríži, ktorý sa koná 9. a 10. septembra 2026.
Jeho návrh nadväzuje na širšiu snahu Francúzska posilniť európsku strategickú autonómiu. Téme sme sa venovali aj v článku o tom, ako Macron presadzuje silnejšiu európsku suverenitu a bezpečnosť.
Európa dnes vlastnú pilotovanú kozmickú loď nemá
Európski astronauti už desaťročia lietajú do vesmíru, no využívajú kozmické lode a nosné systémy iných krajín.
Európa v súčasnosti nemá vlastnú operačnú kozmickú loď schopnú dopraviť ľudskú posádku na obežnú dráhu a bezpečne ju vrátiť späť na Zem.
Práve túto závislosť chce Macron v nasledujúcom desaťročí odstrániť.
Podľa predstaveného cieľa by sa prvá pilotovaná európska kapsula mohla vydať do vesmíru približne do desiatich rokov.
Macron predstavil aj kratšie míľniky
Pilotovaný let má byť vyvrcholením postupného rozvoja európskych schopností.
Medzi prvými cieľmi má byť európska nákladná kapsula schopná dopraviť náklad k Medzinárodnej vesmírnej stanici.
Francúzska spoločnosť The Exploration Company vyvíja kapsulu Nyx, ktorá má byť opakovane použiteľná a určená na prepravu nákladu.
Ďalším významným európskym projektom je mesačný modul Argonaut, ktorý vyvíja Európska vesmírna agentúra.
Jeho úlohou má byť doprava nákladu, vedeckých prístrojov a ďalšieho vybavenia na povrch Mesiaca.
ESA navrhuje investície za 10 miliárd eur
Ambície neostávajú iba na úrovni francúzskeho prezidenta.
Generálny riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry Josef Aschbacher predstavil návrh, podľa ktorého by Európa mohla od roku 2029 investovať jednu miliardu eur ročne počas desiatich rokov.
Celková suma by tak dosiahla približne 10 miliárd eur.
Peniaze by mali podporiť technologické kapacity potrebné na nezávislý prístup Európy do vesmíru vrátane možnosti vysielať vlastných astronautov.
O schválení návrhu by sa podľa súčasného harmonogramu malo rozhodovať v roku 2028.
Európa chce znížiť závislosť od SpaceX
Tlak na vlastné európske technológie zosilnel po problémoch európskych nosných rakiet v predchádzajúcich rokoch.
Oneskorenie Ariane 6 a ukončenie prevádzky Ariane 5 viedli k obdobiu, keď Európa pri niektorých dôležitých misiách musela využívať americkú spoločnosť SpaceX.
Ariane 6 už medzičasom pravidelne lieta a Európa plánuje zvýšiť počet jej štartov.
Na parížskom summite oznámil Amazon objednávku ďalších šiestich letov Ariane 6. Celkovo má cez európsku raketu objednaných 24 štartov do roku 2031.
IRIS² má byť európskou odpoveďou na Starlink
Európa zároveň rozvíja vlastnú satelitnú komunikačnú sieť IRIS².
Jej prvé satelity by sa mali začať vypúšťať v roku 2029.
Systém má poskytovať bezpečnú komunikáciu európskym vládam, firmám aj ďalším používateľom a zároveň znižovať závislosť Európy od mimoeurópskych poskytovateľov.
Vesmír je pritom čoraz pevnejšie prepojený s obranou a bezpečnosťou. Aj Francúzsko a Nemecko preto presadzujú širšiu strategickú spoluprácu, o ktorej sme informovali v článku o prehĺbení partnerstva Macrona a nemeckého kancelára Friedricha Merza.
Macron chce viac zákaziek pre európske firmy
Francúzsky prezident na summite vyzval aj európske vlády, aby pri verejných zákazkách viac podporovali firmy z Európy.
Podľa neho musí kontinent udržať vlastnú výrobu rakiet, satelitov a kozmických systémov, ak chce zostať technologicky konkurencieschopný.
Macron však zároveň nevylučuje spoluprácu s americkými alebo ďalšími zahraničnými spoločnosťami.
Jeho cieľom teda nie je úplné oddelenie Európy od zahraničných partnerov, ale schopnosť konať samostatne v prípade, že to bude potrebné.
Pilotovaný let zostáva zatiaľ ambíciou
Európska pilotovaná kozmická loď zatiaľ nie je schváleným programom s pevným dátumom štartu.
Macronov desaťročný horizont preto treba vnímať ako politický a strategický cieľ.
Jeho splnenie bude závisieť od financovania, rozhodnutí členských štátov ESA, vývoja nových kozmických lodí aj od toho, či sa európske krajiny dokážu zhodnúť na spoločnom programe.
Ak by sa však zámer podarilo uskutočniť, išlo by o zásadnú zmenu postavenia Európy vo vesmíre – európski astronauti by po prvý raz mohli odštartovať na obežnú dráhu v kozmickej lodi vyvinutej a prevádzkovanej Európou.
Udalosť na mape
