Aktualizované: Štát prispel na finančnú pomoc Slovákom 2,5 miliardy eur, potešili sa stovky tisíc ľudí
Finančná pomoc Slovákom stála štátny rozpočet obrovskú sumu.
Informoval o tom na brífingu pri predstavení analýzy Inštitútu sociálnej politiky (ISP) minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme rodina).
Podporených bolo 55.000 zamestnávateľov, 131.000 unikátnych samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Projektom Prvej pomoci sa podporilo zachovanie 770.000 pracovných miest. Informoval o tom na brífingu pri predstavení analýzy Inštitútu sociálnej politiky (ISP) minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme rodina) za účasti generálneho riaditeľa ISP Štefana Domonkosa.
Rezort práce podľa Krajniaka podporil zamestnávateľov a SZČO prostredníctvom vyplatenia 5,7 milióna mesačných výplat pre viac ako 770.000 zamestnancov. Prvá pomoc podľa neho predstavuje historicky najväčšiu pomoc na ochranu zamestnanosti, ktorú osobne pocítil každý tretí občan SR.
Krajniak spresnil, že úrady práce uzavreli vyše 222.000 dohôd o poskytovaní pomoci na ochranu pracovných miest. Prostredníctvom opatrení 1, 3A a 3B Prvej pomoci bolo podporených takmer 55.000 jedinečných zamestnávateľov. Opatrenia 2, 4A a 4B pomohli viac ako 131.000 unikátnym SZČO, resp. jednoosobovým spoločnostiam s ručením obmedzeným.
„Analýza Inštitútu sociálnej politiky dokazuje, že ministerstvo práce bolo počas pandémie najúspešnejším orgánom v doručovaní štátnej pomoci pre zamestnávateľov, zamestnancov a SZČO. Udržali sme pracovné miesta, aby si slovenské rodiny mohli prácou zabezpečiť príjem pre svoju domácnosť,“ povedal minister práce.
Najúspešnejšou schémou pomoci bolo podľa Krajniaka opatrenie 3A, tzv. kurzarbeit, ktoré bolo inšpiráciou pre trvalý nástroj ochrany pracovných miest v podobe zákona o podpore v čase skrátenej práce. Zamestnávatelia od marca 2022 podľa neho čerpajú finančnú pomoc na základe tohto mechanizmu.
Podľa Domonkosa v čerpaní finančnej pomoci dominovali mikropodniky. „Podiel mikropodnikov na celkovej vyplatenej Prvej pomoci sa približoval k jednej polovici, pričom ku koncu sledovaného obdobia sa čerpanie pomoci mikropodnikov zintenzívnilo až na úroveň dvoch tretín z celkovej sumy mesačných príspevkov,“ doplnil Domonkos.
Analýza ISP podľa Domonkosových slov ukázala, že firmy, ktoré čerpali Prvú pomoc, boli v priemere produktívnejšie a menej zadlžené ako firmy, ktoré pomoc nezískali. Pozitívny efekt na zamestnanosť vypozorovali analytici najmä u malých firiem (do 50 zamestnancov).
Od zavedenia projektu Prvá pomoc podstatná časť uhrádzanej pomoci smerovala podľa analýzy do priemyselnej výroby. Počas letných mesiacov roka 2020 sa podiel firiem z priemyslu blížil k polovici. Zhoršením epidemickej situácie a prechodom na rámec Prvá pomoc+, resp. Prvá pomoc++ (za október 2020 a február 2021) sa intenzita čerpania zvýšila najmä vo veľkoobchode a maloobchode. Firmám pôsobiacim v tomto odvetví v prvých troch mesiacoch roka 2021 smerovala najväčšia časť Prvej pomoci.
Dominancia firiem z priemyselnej výroby sa od apríla obnovila a ich váha na uhrádzanej Prvej pomoci postupne rástla. S príchodom tretej a následne štvrtej vlny pandémie prišlo podľa ISP k zvýšeniu čerpania u firiem pôsobiacich v ubytovacích a stravovacích službách. Práve toto odvetvie čerpalo najväčšiu časť pomoci za posledné dva mesiace roka 2021, pričom za december podiel ubytovania a stravovania presiahol 20 %. Intenzita čerpania pomoci stavebníckych subjektov sa postupne zvyšovala. Počas celého obdobia vyplácania Prvej pomoci smerovalo do štyroch spomínaných odvetví dokopy cez 65 % alokovanej pomoci za jed
