Fajčenie sa často vníma ako spoločenský návyk, no dlhodobý výskum ukázal opačný obraz. Starší fajčiari boli častejšie osamelí, menej sa stretávali s rodinou a priateľmi a postupne sa viac sociálne izolovali než nefajčiari.
Výsledky neznamenajú, že cigareta automaticky spôsobí osamelosť každému človeku. Ukazujú však, že fajčenie môže súvisieť aj s psychosociálnymi problémami, nielen s ochoreniami srdca, pľúc či rakovinou.
Vedci sledovali tisíce ľudí počas 12 rokov
Výskumníci analyzovali údaje z dlhodobej britskej štúdie starnutia.
Do sledovania bolo zahrnutých 8 780 ľudí vo veku 50 rokov a viac.
Vedci porovnávali fajčiarov a nefajčiarov a sledovali ich sociálne kontakty, účasť na komunitných aktivitách, osamelosť aj to, či žijú sami.
Účastníkov opakovane hodnotili počas obdobia 12 rokov.
Fajčiari boli častejšie osamelí už na začiatku
Už pri prvom hodnotení mali fajčiari vyššiu mieru osamelosti a sociálnej izolácie.
Menej často sa stretávali s rodinou a priateľmi mimo domácnosti a menej sa zapájali do spoločenských či kultúrnych aktivít.
Zároveň bola u nich vyššia pravdepodobnosť, že budú žiť sami.
Autori pritom zohľadňovali aj vek, pohlavie, sociálne postavenie a viaceré zdravotné faktory.
Rozdiel sa časom ešte zväčšoval
Významné bolo najmä to, že rozdiel medzi fajčiarmi a nefajčiarmi nezostal iba momentálnym stavom.
Počas ďalších rokov sa u fajčiarov častejšie znižoval počet sociálnych kontaktov a rástlo ich spoločenské odpojenie.
Pri štvorročnom sledovaní výskumníci zaznamenali aj vyššiu mieru osamelosti.
To naznačuje, že predstava cigarety ako prostriedku, ktorý pomáha ľuďom socializovať sa, nemusí zodpovedať dlhodobému obrazu.
Vedci upozorňujú, že príčina nemusí byť jednoduchá
Výsledky treba interpretovať opatrne.
Štúdia ukazuje súvislosť medzi fajčením, osamelosťou a sociálnou izoláciou, no nie všetky mechanizmy sú jednoznačne vysvetlené.
Je možné, že fajčenie prispieva k postupnému sociálnemu oddeľovaniu.
Rovnako však môže platiť aj opačný smer – osamelí ľudia môžu mať väčšiu tendenciu začať alebo pokračovať vo fajčení.
Pravdepodobná je kombinácia viacerých faktorov.
Zákazy fajčenia môžu meniť aj spoločenské správanie
Jedným z možných vysvetlení je aj postupná zmena verejného priestoru.
Fajčenie je dnes zakázané na mnohých miestach, kde bolo kedysi bežnou súčasťou spoločenského života.
Fajčiari tak častejšie odchádzajú mimo skupiny, na balkón, pred budovu alebo do vyhradených priestorov.
Pri opakovaní tohto správania môže vzniknúť určitá sociálna bariéra, najmä vo vyššom veku alebo pri obmedzenej mobilite.
Zdravotné problémy môžu izoláciu ešte prehĺbiť
Fajčenie je zároveň významným rizikovým faktorom pre viaceré chronické ochorenia.
Ak človek pre zdravotné problémy obmedzí pohyb, šport alebo stretávanie s ľuďmi, môže sa jeho sociálny kontakt ďalej znižovať.
Osamelosť a izolácia pritom samy osebe súvisia s horšími zdravotnými výsledkami.
Fajčenie tak môže byť súčasťou širšieho kruhu, v ktorom sa fyzické a sociálne problémy navzájom ovplyvňujú.
ČÍTAJTE AJ
Prečo o tretej ráno myslíme na najhoršie? Mozog v noci hodnotí problémy inak
Výsledky preto rozširujú pohľad na fajčenie. Cigareta nemusí byť iba otázkou závislosti alebo fyzického zdravia, ale môže súvisieť aj s tým, ako často človek zostáva v kontakte s okolím.
Najsilnejší záver výskumu je pritom jednoduchý: predstava, že fajčenie je dlhodobo „spoločenský“ návyk, nemá v získaných údajoch oporu.
