Veľkoobchodné ceny elektriny a zemného plynu v Európe v posledných dňoch výrazne vzrástli. Na Slovensku priemerná denná cena elektriny 14. septembra vystúpila na 251,74 eura za megawatthodinu, čo bolo približne o 55 percent viac než deň predtým. Plyn od začiatku augusta do polovice septembra zdražel o viac ako tretinu.
Ďalší vývoj pred zimou však nie je jednoznačný. Rozhodovať bude najmä počasie, zásoby plynu, dostupnosť elektrární a situácia na európskom energetickom trhu.
Elektrina vyskočila nad 250 eur za megawatthodinu
Výrazný cenový skok prišiel 14. septembra.
Priemerná cena elektriny na slovenskom dennom trhu dosiahla 251,74 eura za megawatthodinu, zatiaľ čo deň predtým bola na úrovni 162,17 eura.
Nárast tak predstavoval približne 55 percent.
Podobný vývoj zaznamenali aj ďalšie prepojené trhy v strednej Európe, nejde teda iba o slovenský problém.
Slabší vietor a drahší plyn tlačia ceny nahor
Za rastom cien stojí kombinácia viacerých faktorov.
Výroba elektriny z veterných zdrojov bola slabšia a vo večerných hodinách prirodzene klesá aj výkon fotovoltických elektrární.
Keď je výroba z lacnejších obnoviteľných zdrojov nižšia, trh musí vo väčšej miere využívať drahšie zdroje.
Do výslednej ceny sa preto výraznejšie premieta aj drahší zemný plyn.
Mochovce ovplyvnila plánovaná odstávka
Situáciu na Slovensku ovplyvnila aj plánovaná odstávka druhého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce.
Blok s výkonom približne 500 megawattov bol odstavený 12. septembra.
Nižšia dostupnosť jadrového zdroja v kombinácii so slabšou výrobou z vetra a drahším plynom zvýšila potrebu nakupovať elektrinu z drahších zdrojov.
Slovenská energetika však zároveň prechádza významnou zmenou. Štvrtý blok Mochoviec môže po spustení výrazne zvýšiť domácu výrobu elektriny a energetickú sebestačnosť Slovenska.
Plyn od augusta zdražel o viac ako tretinu
Výrazne sa pohol aj trh so zemným plynom.
Referenčná cena plynu pre Slovensko sa od začiatku augusta do polovice septembra zvýšila o viac ako 35 percent.
Práve plyn zostáva jedným z najdôležitejších faktorov pre cenu elektriny v Európe, pretože plynové elektrárne často určujú cenu v hodinách, keď nestačia lacnejšie zdroje.
Európske zásobníky sú naplnené menej než vlani
Pozornosť sa pred zimou sústreďuje aj na zásobníky.
K 16. septembru boli zásobníky plynu v Európskej únii naplnené približne na 68,49 percenta.
V rovnakom období minulého roka bola naplnenosť približne 80,83 percenta.
Rozdiel predstavuje viac ako 12 percentuálnych bodov.
Nižšie zásoby automaticky neznamenajú problém so zásobovaním, ale znižujú rezervu pre prípad dlhej a studenej zimy.
Teplá jeseň by mohla ceny stlačiť nadol
Najväčšou neznámou zostáva počasie.
Ak bude záver jesene a začiatok zimy teplejší, domácnosti aj firmy spotrebujú menej plynu na vykurovanie.
Nižší dopyt by mohol pomôcť stabilizovať alebo znížiť veľkoobchodné ceny.
Pri studenej zime by naopak spotreba rýchlejšie vyčerpávala zásoby a tlak na ceny by mohol opäť zosilnieť.
Domácnosti nemusia pocítiť burzový skok okamžite
Výrazný rast denných veľkoobchodných cien neznamená, že domácnostiam zo dňa na deň o desiatky percent zdražejú faktúry.
Regulované ceny elektriny a plynu sa určujú iným mechanizmom a do výsledných účtov vstupujú aj distribučné poplatky, tarify a rozhodnutia regulátora.
Navyše ÚRSO už skôr avizoval, že pri regulovaných cenách plynu pre domácnosti na rok 2027 môže samotná komoditná časť ceny podľa skoršieho vývoja trhu medziročne klesnúť približne o desať percent.
ČÍTAJTE AJ
ÚRSO avizuje lacnejší plyn pre domácnosti. Regulované ceny by mohli klesnúť takmer o 10 percent
Vývoj cien pred zimou tak nebude závisieť od jedného faktora. Rozhodujúce budú najmä teploty, rýchlosť čerpania zásobníkov, dostupnosť jadrových a ďalších zdrojov a vývoj cien plynu na európskom trhu.
Pre domácnosti je preto dôležité odlišovať krátkodobé výkyvy na burze od konečných regulovaných cien, ktoré sa premietnu do ich faktúr.
Ďalšie články k téme nájdete v rubrike Ekonomika.
ČÍTAJTE AJ
Slovensko má do rozpočtu EÚ platiť o 80 % viac. Eštok stanovil podmienky
Slovensko podporilo ročnú pauzu v nových pravidlách EÚ. Pridalo sa 11 krajín
