Eva Schloss (1929 – 2025): Svedkyňa holokaustu, ktorá premenila osobnú tragédiu na celoživotný boj proti nenávisti
Smrť Evy Schlossovej vo veku 96 rokov uzatvára jednu z najvýznamnejších kapitol povojnovej pamäti holokaustu v Európe. Rakúsko-britská preživšia nacistických táborov, nevlastná sestra Anny Frankovej a celoživotná aktivistka za ľudské práva zasvätila desaťročia tomu, aby osobnú skúsenosť s extrémnym násilím premenila na univerzálne posolstvo o zodpovednosti, empatii a historickej pamäti.
Eva Schloss sa narodila v roku 1929 vo Viedni, len mesiac pred Anne Frank. Rovnako ako rodina Frankovcov, aj jej rodina utiekla pred nacistickým režimom do Amsterdamu. Obe rodiny sa poznali a dievčatá sa príležitostne stretávali, hoci Schlossová neskôr zdôrazňovala, že neboli blízkymi priateľkami. Ich osudy sa však dramaticky preťali v roku 1942, keď sa v ten istý deň obe rodiny ukryli pred prenasledovaním.
Po dvoch rokoch úkrytu boli Schlossová a jej rodina zradení a deportovaní do koncentračného tábora Auschwitz. Jej otec Erich Geiringer a starší brat Heinz tam zahynuli. Eva a jej matka Fritzi patrili medzi hŕstku preživších. Skúsenosť absolútnej straty a odľudštenia sa stala základným rámcom jej neskoršieho života, hoci verejne o nej dlho nehovorila.
Po vojne sa Fritzi znovu stretla s Otom Frankom, Anniným otcom, ktorý prišiel o manželku aj obe dcéry. Ich neskorší sobáš urobil z Evy Schlossovej nevlastnú sestru Anny Frankovej – symbolické prepojenie dvoch paralelných osudov holokaustu, z ktorých jeden sa skončil mlčaním a druhý prežitím.
Schlossová sa usadila v Londýne, kde si založila rodinu. Až koncom 80. rokov, pod vplyvom rastúceho záujmu o odkaz Anny Frankovej, sa rozhodla verejne prehovoriť o svojich zážitkoch. Zlomovým momentom bolo uvedomenie si, že svet sa z minulosti nepoučil – vojny, rasizmus a antisemitizmus pretrvávali.
Od tej chvíle sa stala jednou z najvýraznejších hlasov pamäti holokaustu. Prednášala na školách a univerzitách, napísala tri knihy a spoluzaložila Anne Frank Trust UK, zameraný najmä na vzdelávanie detí a mládeže. Jej práca rezonovala aj na najvyššej úrovni britskej spoločnosti; hold jej po smrti vzdal aj King Charles III.
Odkaz Evy Schlossovej spočíva v presvedčení, že pamäť nie je pasívnym spomínaním, ale aktívnou morálnou povinnosťou. Jej život bol dôkazom, že aj z najhlbšej osobnej traumy môže vyrásť hlas, ktorý varuje, vzdeláva a spája.
Všimli ste si nejaké chyby? Máte nejakú výhradu? Napíšte nám!
