Séria falošných bombových hrozieb narušila leteckú dopravu v Európe. Viaceré lietadlá spoločností Aer Lingus, Wizz Air a Ryanair museli zmeniť trasu a pristáť na náhradných letiskách. Výbušniny sa pri následných kontrolách nenašli. Európska únia preto koordinuje postup s členskými štátmi a bezpečnostnými inštitúciami, pričom vyšetrovatelia zatiaľ nevedia, či jednotlivé incidenty spolu súvisia.
Podľa informácií zverejnených 5. novembra sa hrozby týkali najmenej 15 letov počas jedného dňa. Ďalších sedem lietadiel malo čeliť podobným oznámeniam už začiatkom týždňa. Rozsah udalostí vyvolal otázky o bezpečnosti civilného letectva a možnej koordinácii medzi páchateľmi.
Európska komisia aktivovala bezpečnostnú spoluprácu
Európska komisia uviedla, že situáciu pozorne sleduje v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi a Agentúrou Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA). Aktivovaný bol aj európsky mechanizmus na výmenu informácií o bezpečnosti leteckej dopravy.
Eurokomisár pre udržateľnú dopravu a cestovný ruch Apostolos Tzitzikostas zdôraznil, že ochrana cestujúcich zostáva prioritou. Zároveň upozornil, že v tejto fáze je predčasné tvrdiť, že všetky incidenty majú spoločného pôvodcu alebo sú súčasťou jednej koordinovanej operácie.
Vyšetrovanie jednotlivých prípadov naďalej vedú príslušné vnútroštátne orgány. Tie majú spolupracovať s letiskami, leteckými spoločnosťami a bezpečnostnými zložkami.
Lietadlá museli pristáť na iných letiskách
Medzi zasiahnutými letmi boli spoje viacerých veľkých európskych dopravcov. Posádky po prijatí varovania postupovali podľa bezpečnostných protokolov a rozhodli sa zmeniť plánovanú trasu.
Lietadlo spoločnosti Aer Lingus, ktoré letelo z Dublinu do Ríma, odklonili na letisko Évreux západne od Paríža. Stroj sprevádzali vojenské lietadlá. Francúzske úrady potvrdili, že všetkých 157 ľudí na palube sa dostalo do bezpečia.
Ďalšie incidenty sa týkali letov spoločností Wizz Air a Ryanair. Lietadlo Wizz Air na trase z Milána do Varšavy pristálo vo Viedni. Spoj Ryanairu z Londýna do Sofie zase presmerovali do bulharského Plovdivu.
Pri následných bezpečnostných kontrolách sa výbušniny nenašli. Samotné varovania však stačili na to, aby letecké spoločnosti a úrady museli aktivovať mimoriadne postupy.
Hrozby prichádzali aj prostredníctvom e-mailov
Podľa dostupných informácií dostali niektoré letecké spoločnosti bombové hrozby elektronickou poštou. K zodpovednosti za incidenty sa zatiaľ nikto neprihlásil.
Odborníci upozorňujú, že väčší počet podobných oznámení v krátkom čase môže naznačovať zámerné konanie. Bez výsledkov vyšetrovania však nemožno určiť, či ide o koordinovanú akciu, napodobňovanie jednotlivých incidentov alebo viacero nesúvisiacich prípadov.
Pre bezpečnostné zložky je komplikované najmä to, že každú hrozbu musia preveriť samostatne. Aj oznámenie, ktoré sa napokon ukáže ako nepravdivé, môže predstavovať vážne narušenie leteckej prevádzky.
Falošné poplachy majú vážne následky
Bombová hrozba na palube lietadla patrí medzi najzávažnejšie bezpečnostné incidenty v civilnom letectve. Posádka musí počítať s možnosťou skutočného nebezpečenstva a rozhodnúť o najbezpečnejšom ďalšom postupe.
Presmerovanie lietadla si vyžaduje koordináciu medzi pilotmi, riadením letovej prevádzky, letiskom, políciou a v niektorých prípadoch aj vojenskými zložkami. Na náhradnom letisku môžu nasledovať kontroly lietadla, batožiny aj cestujúcich.
Aj keď sa výbušnina nenájde, následky môžu byť výrazné. Cestujúci čelia meškaniam, zmeškaným prípojom a zmenám cestovných plánov. Dopravcovia musia riešiť náhradnú logistiku a letiská zabezpečiť bezpečné odbavenie mimoriadne pristátých lietadiel.
Súvisia incidenty s hybridnými hrozbami?
Séria udalostí prichádza v období zvýšenej pozornosti európskych bezpečnostných služieb voči hybridným hrozbám. Tie môžu zahŕňať kybernetické útoky, sabotáže, šírenie dezinformácií či zámerné vyvolávanie chaosu v kritickej infraštruktúre.
Zatiaľ však neexistujú verejne potvrdené dôkazy, že by aktuálne bombové hrozby boli súčasťou takejto operácie alebo že za nimi stojí konkrétny štát. Európske orgány preto zatiaľ neoznačujú ich pôvodcu a sústreďujú sa na vyšetrovanie jednotlivých prípadov.
O širších bezpečnostných rizikách v Európe sme informovali aj v článku Európa čelí vlne sabotáží. Bezpečnostné služby varujú pred rizikom eskalácie.
Bezpečnostné opatrenia sa týkajú aj Slovenska
Hoci aktuálna séria incidentov zasiahla predovšetkým lety v západnej a strednej Európe, podobné udalosti pripomínajú, aké dôležité sú bezpečnostné postupy na všetkých letiskách vrátane slovenských.
Bratislavské letisko už v októbri riešilo samostatný bezpečnostný incident. Po prílete lietadla tam objavili neznámu bielu látku v batožinovom priestore. Cestujúci museli dočasne zostať v priestoroch letiska, kým príslušné zložky nález preverili. Neskôr sa potvrdilo, že látka nebola nebezpečná.
Podrobnosti sme priniesli v článku Na bratislavskom letisku našli v lietadle bielu látku. Cestujúcich zadržali v priestoroch letiska.
Vyšetrovanie pokračuje, pôvod hrozieb zostáva neznámy
Európska únia zatiaľ nehovorí o jednej spoločnej operácii. Kľúčové bude zistiť, kto hrozby rozosielal, akým spôsobom sa dostali k leteckým spoločnostiam a či existuje spojenie medzi jednotlivými prípadmi.
Dovtedy budú členské štáty pokračovať v spolupráci s letiskami, dopravcami a bezpečnostnými agentúrami. Cieľom je zabezpečiť, aby sa každé podozrivé oznámenie preverilo bez zbytočného ohrozenia cestujúcich.
Doterajšie kontroly nepriniesli nález výbušnín. Samotný rozsah incidentov však ukázal, že aj falošné hrozby dokážu výrazne narušiť európsku leteckú dopravu.
ČÍTAJTE AJ
- Bombový poplach na palube Wizz Air! K lietadlu okamžite vyslali stíhačku NATO
- Na bratislavskom letisku našli v lietadle bielu látku. Cestujúcich zadržali v priestoroch letiska
- Európa čelí vlne sabotáží. Bezpečnostné služby varujú pred rizikom eskalácie
