Francúzsko nasadilo 70-tisíc policajtov. Protesty sprevádzajú kontroly na staniciach aj obavy z násilia

Francúzsko v sobotu 31. októbra 2026 nasadilo do ulíc približne 70-tisíc policajtov a žandárov. Krajina sa pripravovala na ďalšie masové demonštrácie, ktoré sa konali už tretí víkend po sebe. Bezpečnostné zložky vykonávali preventívne kontroly na železničných staniciach, cestách aj v centrách miest. Úrady sa snažili zabrániť opakovaniu násilností, rabovania a poškodzovania obchodov, ktoré sprevádzali protesty v polovici októbra.

Demonštrácie sa konali počas Halloweenu, čo ešte zvýšilo obavy z možných výtržností. Protestné hnutie spájalo študentov, odborárov a aktivistov žltých viest. Ich požiadavky sa týkali najmä rastúcich životných nákladov, financovania verejných služieb a zhoršujúcich sa podmienok vo vzdelávaní.

Polícia kontrolovala stanice aj verejnú dopravu

Francúzske ministerstvo vnútra oznámilo nasadenie približne 70-tisíc príslušníkov bezpečnostných zložiek po celej krajine. Išlo o rovnaký počet ako počas predchádzajúceho víkendu. Polícia mala k dispozícii aj špecializované jednotky, vrtuľníky, drony, policajné psy a obrnené vozidlá.

Preventívne kontroly sa začali už v piatok večer. Policajti preverovali osoby a batožinu na cestách, v okolí železničných staníc a na ďalších frekventovaných miestach. Cieľom bolo odhaliť predmety, ktoré by mohli byť použité pri násilnostiach alebo poškodzovaní majetku.

Bezpečnostné opatrenia sa výrazne dotkli aj Paríža. V hlavnom meste mali byť zatvorené desiatky staníc metra a niektoré linky verejnej dopravy fungovali s obmedzeniami. Polícia vykonávala kontroly aj na staniciach v metropolitnej oblasti.

Úrady sa obávajú opakovania rabovania a výtržností

Dôvodom rozsiahlej mobilizácie boli predovšetkým udalosti zo 17. októbra. Vtedy sa protesty v niektorých francúzskych mestách zmenili na násilné strety, rabovanie obchodov a poškodzovanie verejných budov.

Podľa francúzskych úradov bolo počas predchádzajúcich protestov poškodených množstvo prevádzok a časť obchodníkov sa dodnes nedokázala vrátiť k bežnému fungovaniu. Obchodníci preto pred ďalším víkendom opäť zabezpečovali výklady a vstupy do predajní.

Minister vnútra Laurent Nuñez avizoval tvrdý postup proti osobám, ktoré by sa pokúšali vyvolávať násilie alebo rabovať. Zároveň zdôrazňoval, že úlohou bezpečnostných zložiek je chrániť pokojne protestujúcich, obchodníkov aj obyvateľov miest.

Protesty sa konali už tretí víkend po sebe

Francúzsko zažívalo ďalšiu vlnu demonštrácií už tretí víkend po sebe. Pôvodne študentské protesty sa postupne rozšírili na širšie hnutie, do ktorého sa zapojili odborové zväzy, aktivisti žltých viest aj ďalšie skupiny obyvateľov.

Nespokojnosť sa sústreďuje predovšetkým na rastúce životné náklady, drahé energie, nerovnosť a zhoršujúce sa podmienky vo verejnom školstve. Časť demonštrantov zároveň kritizuje postup vlády a zásahy polície, ktoré podľa nich obmedzujú právo na pokojné zhromažďovanie.

V Paríži sa organizátori pôvodne usilovali o pochod cez centrum mesta. Úrady však presadzovali trasu mimo najrušnejších častí metropoly. Po právnom spore bola napokon povolená trasa medzi Porte de Bagnolet a Porte de Charenton.

Podobné protestné nálady sa prejavili aj v ďalších európskych krajinách. Aktualizovane.sk informovalo o mobilizácii mladých ľudí v Nemecku, kde sa očakávali rozsiahle demonštrácie proti životným nákladom a obavám z povinnej vojenskej služby. Nemecko sa pripravuje na veľké protesty. Polícia varuje pred násilím v deviatich mestách.

Väčšina zhromaždení prebiehala pokojne, polícia však zasahovala

Napriek rozsiahlym bezpečnostným opatreniam sa vo viacerých mestách objavili napäté situácie. V Lyone a Toulouse polícia použila slzotvorný plyn, v Marseille sa tiež objavili konflikty a napätie medzi účastníkmi a bezpečnostnými zložkami.

Podľa priebežných údajov francúzskeho ministerstva vnútra bolo do 14.00 h zadržaných 27 ľudí. Rezort v tom čase odhadoval celoštátnu účasť približne na 15-tisíc demonštrantov. Išlo však o priebežnú bilanciu, nie o konečný počet účastníkov za celý deň.

Polícia zároveň upozorňovala na výzvy šíriace sa na sociálnych sieťach, ktoré vyzývali na násilné zhromaždenia počas halloweenskeho večera. Minister vnútra Laurent Nuñez avizoval, že nepovolené akcie a výzvy na rabovanie či útoky budú bezpečnostné zložky riešiť dôrazne.

Obchodníci sa boja ďalších škôd

Násilnosti z predchádzajúcich týždňov zanechali výrazné následky aj na podnikateľoch. Podľa údajov, ktoré uvádzali predstavitelia francúzskeho obchodu, bolo počas predchádzajúcich nepokojov zasiahnutých približne 2 500 prevádzok. Približne 600 z nich sa podľa týchto informácií ešte nevrátilo do bežnej prevádzky.

Preto viacerí obchodníci pred ďalšími demonštráciami zabezpečovali výklady drevenými doskami a obmedzovali otváracie hodiny. Obavy sa netýkali iba samotných protestov, ale aj možného rabovania a poškodzovania majetku počas večerných halloweenskych osláv.

Francúzske úrady tak museli riešiť dve bezpečnostné výzvy naraz: zabezpečiť právo občanov pokojne protestovať a zároveň zabrániť tomu, aby sa zhromaždenia zmenili na násilné nepokoje.

O tom, ako sa predchádzajúce demonštrácie vo Francúzsku vyhrotili a aké následky mali pre mestá, sme písali aj v článku Francúzsko zavádza nočné zákazy vychádzania po násilných protestoch.

Macron čelí rastúcemu politickému tlaku

Protesty sa odohrávajú v citlivom období pred prezidentskými voľbami, ktoré Francúzsko čakajú v roku 2027. Sociálna nespokojnosť, ekonomické problémy a otázky bezpečnosti sa tak stávajú aj významnými politickými témami.

Prezident Emmanuel Macron v uplynulých dňoch kritizoval stav napätia v krajine a upozornil, že rozsiahle nepokoje v období pred voľbami nie sú normálne. Vláda sa snaží presadiť prísnejší postup proti násilným skupinám, no zároveň čelí otázkam, či bezpečnostné opatrenia nezasahujú aj do práv pokojne protestujúcich občanov.

Macron navyše upozornil na úlohu sociálnych sietí pri mobilizácii účastníkov a šírení výziev na násilné akcie. Viac o jeho postojoch sa dočítate v článku Macron kritizuje sociálne siete po nepokojoch vo Francúzsku. Varuje pred ohrozením demokracie.

Vývoj protestov tak predstavuje pre francúzsku vládu náročnú skúšku. Musí reagovať na nespokojnosť obyvateľov, chrániť verejný poriadok a zároveň zachovať priestor na pokojné vyjadrovanie politických a sociálnych požiadaviek.

ČÍTAJTE AJ

Francúzsko sprísňuje opatrenia proti demonštrantom. Macron chce zakázať niektoré protesty