Donald Trump opäť vyvolal medzinárodnú polemiku svojimi vyjadreniami o záujme USA o Grónsko. Počas rozhovoru na palube prezidentského lietadla Air Force One vyhlásil, že verí v možnosť, že USA získajú kontrolu nad Grónskom, pričom tvrdil, že tamojší obyvatelia „chcú byť s nami“. Podľa Trumpa by prevzatie ostrova slúžilo na „ochranu slobody vo svete“ a nemalo by ísť primárne o geopolitické záujmy.
Napätie medzi Dánskom a USA
Trumpove komentáre prišli po údajne napätom telefonáte s dánskou premiérkou Mette Frederiksen, počas ktorého mal prezident agresívne presadzovať záujem USA o prevzatie Grónska. Denník Financial Times uviedol, že hovor označilo niekoľko európskych činiteľov za „šokujúci“. Jeden zo zdrojov prirovnal telefonát k „studenému sprchovaniu“. Trump údajne pohrozil zavedením ciel na dánske exporty do USA, čo však dánska vláda odmietla ako nepresné interpretácie.
Premiér Grónska, Múte Egede, jasne vyhlásil, že územie nie je na predaj. Zároveň však prejavil záujem o rozšírenie spolupráce s USA, predovšetkým v oblasti ťažby nerastných surovín. Predseda dánskeho parlamentného výboru pre obranu, Rasmus Jarlov, na sociálnych sieťach zdôraznil, že Dánsko nikdy neodovzdá Grónsko Spojeným štátom „proti vôli jeho obyvateľov“. Napriek tomu, že Dánsko nie je svetovou mocnosťou, jeho odpoveď zostáva pevná.
Grónsko ako geopolitický klenot
Grónsko má strategickú polohu medzi Európou a Amerikou a s otepľovaním Arktídy rastie jeho geopolitický význam. Topenie ľadovcov otvára nové možnosti na ťažbu surovín, ako sú meď, lítium, kobalt a nikel – materiály nevyhnutné pre moderné technológie. Zároveň vznikajú nové námorné trasy, ktoré by mohli konkurovať Suezskému prieplavu.
USA si už dlho udržujú prítomnosť v regióne prostredníctvom vojenskej základne Thule. Táto základňa, dôležitá už od čias studenej vojny, má kľúčovú úlohu v balistickom systéme včasného varovania.
Historické a súčasné súvislosti
Záujem USA o Grónsko nie je novinkou. Už v roku 1917 prezident Woodrow Wilson poskytol Dánsku záruky, že ostrov zostane „navždy dánsky“. Trumpove aktuálne výroky však idú oveľa ďalej, keď naznačil, že Spojené štáty by mohli použiť ekonomický alebo vojenský tlak na ovládnutie Grónska, Panamského prieplavu či dokonca Kanady.
Podľa jeho slov by Kanada „mala byť súčasťou USA“, čo by podľa neho znamenalo nižšie dane, vyššiu bezpečnosť a lepšiu starostlivosť pre Kanaďanov. Tieto vyjadrenia však vyvolávajú obavy medzi európskymi spojencami, ktorí v Trumpovej rétorike vidia potenciálny precedens pre ďalšie územné ambície.
Budúcnosť Grónska
Napriek týmto kontroverziám Grónsko zostáva pevne pod dánskou správou, aj keď si zachováva vysoký stupeň autonómie. V roku 2021 sa grónska vláda rozhodla zastaviť udeľovanie licencií na ťažbu ropy, čím posilnila svoju pozíciu ako environmentálne zodpovedného regiónu. Ako sa však situácia vyvinie v kontexte rastúceho geopolitického záujmu, zostáva otázne. Jedno je isté – Grónsko sa stáva čoraz dôležitejším hráčom na svetovej scéne.
#Grónsko #DonaldTrump #Geopolitika #USAaGrónsko #SvetováPolitika #Dánsko #ŤažbaSurovín #Arktída #GeopolitickýKonflikt #ZahraničnáPolitika #MedzinárodnéVzťahy #GrónskoNieJeNaPredaj
#ThuleBase #TrumpoveVyjadrenia #StrategickéÚzemie #ModernéTechnológie #SvetováBezpečnosť
#GlobálneZáujmy #TrumpovPlán